Blog

HLAS - sociálna demokracia

Domov » Aktuality » Blog » Zuzana Dolinková » 1,5 MILIARDY PRE ZDRAVOTNÍC...

1,5 MILIARDY PRE ZDRAVOTNÍCTVO HÁDŽEME DO KOŠA

Je nepochopiteľné, koľko času zrazu má minister zdravotníctva a vláda teraz, keď potrebujeme urgentne rýchlo konať. Sme v stave valiaceho sa faux […]

Je nepochopiteľné, koľko času zrazu má minister zdravotníctva a vláda teraz, keď potrebujeme urgentne rýchlo konať. Sme v stave valiaceho sa faux pas pre pacientov, zdravotníkov, zdravotníctvo ako systém, pre Slovensko. Pred dvomi rokmi sme ani len nesnívali o tom, že naše malé Slovensko by mohlo dostať šancu na čerpanie 1,5 miliardy EUR pre roky podfinancované zdravotníctvo. A z toho približne miliardu eur na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. 

Musím zopakovať, že od prvého dňa, odkedy bol Plán obnovy pre zdravotníctvo dostupný verejnosti som upozorňovala na to, že ak sa neupraví, reálne hrozí, že o ponúkanú vyše miliardu eur z Bruselu prídeme. Z môjho pohľadu sa mal a mohol Plán obnovy a odolnosti v časti zdravotníctva skoncipovať systematickejšie, logickejšie, účelnejšie a efektívnejšie. Tak, aby z procesov, ktoré by sa využitím týchto peňazí nastavili, by mohlo zdravotníctvo v konečnom dôsledku profitovať do budúcnosti oveľa viac. 

Bývalá Matovičova vláda sa rozhodla inak. Vytvorili a schválili plán obnovy pre zdravotníctvo bez zohľadnenia názorov a pohľadu širokého spektra odborníkov. Z pôvodného tímu ľudí, ktorí ho začali kreovať odišli po úvodných rokovaniach aj tí, ktorí boli zo svojej profesionálnej pozície kompetentní a mali čo povedať do tvorby tohto materiálu. No a finálne „dielo“ napokon napísali a schválili úradníci od zeleného stola na Ministerstve financií. 

Čo sa stalo sa už neodstane. Schválený materiál máme položený na stole a už stačí LEN tak málo. Implementovať ho do života. To znamená nastaviť podľa neho procesné postupy tak, aby pacienti a zdravotníci hmatateľne pocítili následky čerpania európskych peňazí pri návšteve ambulancie, nemocnice, prevoze záchrankou, dostupnosti liečby, či poskytovaní dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti.

Následne sme sa museli zmieriť s tým, že Matovičova i Hegerova vláda podmienili tok peňazí z Bruselu do zdravotníctva schválením optimalizácie siete nemocníc. Nie je to to síce žiadna reforma zdravotníctva, ale vláda sa tým rada takto prezentuje. A nie som si istá, či tento zákon ako reformný vníma aj 76 ,,hrdinov“, ktorí zaňho zdvihli v parlamente ruku. Stav je dnes daný a akože reforma nemocníc je schválená. 

Ale čo ďalej? Pol roka po jej schválení sa nič nedeje. Žiadny pokrok v tom, aby sme dokázali naviazať európske peniaze na rozvoj slovenského zdravotníctva, na výstavbu alebo rekonštrukcie nemocníc. Opakujem, táto vláda v prvom kroku podmienila schválenie zdravotníckeho plánu obnovy schválením zákona o optimalizácii siete nemocníc. V preklade to znamená, že má byť daný zoznam nemocníc, ktoré sa majú na základe nejakých kritérií nejako kategorizovať. Ale takýto zoznam dodnes neexistuje. Lebo minister financií neznáša, teda okrem iných ministrov, ani ministra zdravotníctva. Zoznam nemocníc, na ktorý sú naviazané investície aj z Plánu obnovy MOŽNO uzrie svetlo sveta po tom, ako budú známe výsledky komunálnych volieb. A nikoho tu netrápi, že zbytočne premrháme celý rok na to, aby sme sa posúvali vpred. Nikoho nezaujíma, že sme hodili za hlavu celý jeden rok, počas ktorého sme neurobili nič pre pacienta, pre ktorého sa po dvoch rokoch odsúvania zákrokov kvôli covidu úplne rozplýva čo i len predstava o tom, že sa niekedy včas dostane ešte k lekárovi a liečbe.

Chápem, že je nepopulárne, keď s návrhmi iných riešení ako tých, ktoré vymyslela vláda príde niekto iný, tobôž opozícia. Napriek tomu dnes o premrhanej šanci na výstavbu alebo rekonštrukciu nemocníc z peňazí z Plánu obnovy vravia takmer všetci, ktorí niekedy mali niečo spoločné so zdravotníctvom a vedia čítať. Rozplýva sa jedinečná šanca pre Slovensko mať koncovú štátnu univerzitnú nemocnicu. Mladým ľuďom zhasína svetlo na konci tunela, že budú mať príležitosť študovať v modernej slovenskej univerzitnej nemocnici a nebudú musieť odchádzať študovať za lepšími podmienkami štúdia a práce, a to nie len finančnými, rovno do zahraničia. 

A najhoršie na tom všetkom je, že ak z bruselských peňazí nepostavíme, resp. nezačneme stavať štátnu koncovú univerzitnú nemocnicu, nemáme po roku ani žiadny plán B. Plán, ako využiť ponúkané peniaze nad rámec rozpočtu pre slovenské zdravotníctvo a pacientov. Lebo ak takýto plán má, je to asi jedno veľké tajomstvo, keďže o ňom nikto nevie a nikomu ho neprezradila. A pretože nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie, žiadne investície sa v zdravotníctve z Plánu obnovy neriešia a nikam sa neposúvame. Ak okamžite nezačneme konať, Slovensko zažije ďalšiu obrovskú hanbu, na ktorú doplatia všetci pacienti, ergo všetci občania. Už včera bolo neskoro urobiť rozhodnutie a dať na stôl plán – čo ideme robiť! Stavať – čo? Rekonštruovať – čo? Požiadať o predĺženie lehoty na splnenie podmienok čerpania peňazí? Alebo ako ďalej? V tomto prípade žiaľ asi celkom neplatí, že kto nič nerobí, nič nepokazí… Takto flagrantne premárniť ponúkanú šancu nedokáže naozaj hocikto.

<< Späť k článkom

Používaním stránok prevádzkovaných stranou HLAS súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasím Viac info