Blog

HLAS - sociálna demokracia

Domov » Aktuality » Blog » Zuzana Dolinková » Blog: Na čo nám je bohatý š...

Blog: Na čo nám je bohatý štát plný chorých a nevzdelaných ľudí?

Téma:
Prvá aj druhá Matovičova (formálne Hegerova) vláda deklarovala a verejne to opakuje, že zdravotníctvo a školstvo sú pre ňu prioritou. Na ich […]

Prvá aj druhá Matovičova (formálne Hegerova) vláda deklarovala a verejne to opakuje, že zdravotníctvo a školstvo sú pre ňu prioritou. Na ich prázdne sľuby a ľúbivé kázne sme si, žiaľ, za vyše dva roky už nejako zvykli. Sľuby premiéra a jeho ministrov dnes nikto neberie vážne a tieto ich vzdušné zámky sa nedajú komentovať inak ako len starým známym: ,,Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú“. Dlhodobé sklamanie a nespokojnosť ľudí sa v týchto dňoch zhmotňuje do reálnych činov a začína sa dávať jasne najavo. Dvojročné bačovanie Matovičovej a Hegerovej vlády vyhnalo tisícky ľudí zdecimovaných covidom, vojnou, bezprecedentným zdražovaním, ale hlavne beznádejou na lepšiu budúcnosť bez akejkoľvek pomoci zo strany štátu do ulíc, štrajkov a štrajkovej pohotovosti.

Postupne zisťujeme, že štrajkuje takmer celé Slovensko. Na barikádach sú učitelia, lekári, záchranári, dôchodcovia, samosprávy, odborári… A najhoršie je, že nádej na zlepšenie situácie sa pod súčasným vedením krajiny nejaví ako reálna. Nielen zástupcovia rôznych skupín obyvateľstva a oblastí sú znechutení tým, že vláda ich hlas nepočúva a každým dňom sa tak zhoršuje kvalita života na Slovensku. I rádoví občania definitívne pochopili, že tak ak oni moc voleným zástupcom dávajú, tak majú absolútne legitímne právo ich ak kritizovať, nastavovať im zrkadlo v tom, čo a prečo robia zle a čím škodia spoločnosti a ľudom v nej žijúcim. Slovákom a Slovenkám po dvoch rokoch trvania núdzového stavu nezostalo nič iné ako ukázať hluchej a slepej vláde svoju frustráciu a bezmocnosť. Spájajú sa, mobilizujú sa a svoju nespokojnosť demonštrujú tisíckami hlasov v uliciach – pod oknami úradov ministrov, poslancov, parlamentu, či vlády. 

Som presvedčená, že v normálnej, demokratickej a zdravej spoločnosti by malo byť prirodzené, že ak človek vidí, že všetko čo robí je zlé, a napriek tomu neakceptuje rôzne návrhy a nápady iných, ktorí mu ponúkajú riešenia na zlepšenie situácie, ale bezhlavo vedie národ k totálnemu úpadku, mal by mať aspoň toľko sebareflexie, že si musí predsa uvedomiť, v zničenej zemi sa bude zle žiť nielen ostatným, ale aj jemu samému. A že týmto svojím nelogickým a nepochopiteľným konaním škodí nielen druhým, ale aj sebe samému.

Preto sa pýtam, a myslím že v mene mnohých občanov, ako bude táto krajina fungovať, ak zostanú dvere škôl pre naše deti úplne zatvorené? Kto nás bude liečiť, ak tisíce lekárov a sestier odídu z našich nemocníc, ambulancií a sanitka neodvezie pacientov na ošetrenie? Rozmýšľa vôbec niekto nad tým, že vypočuť hlas volajúceho na púšti po tom, ako od smädu zomrie, mu už nijako nepomôže?

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, minister financií Igor Matovič aj premiér Eduard Heger si tak ako z učiteľov, aj zo zdravotníkov robia dva roky len srandu. Doteraz ich vždy v ich oprávnených požiadavkách umlčali len tlieskaním a ďakovaním. Označovali ich za hrdinov, keď ich nevyhnutne potrebovali v boji s pandémiou a zjavne si myslia, že z týchto akože úprimných slov vďaky sa najedia a uživia seba a svoje rodiny. 

Nedohoda, nezáujem a neschopnosť postaviť sa čelom k vážnosti situácie, ktorá aktuálne v zdravotníctve panuje, je výsledkom aj posledného rokovania (14.6.2022), ktoré sa skončilo totálnym fiaskom. Fiaskom pre pacientov aj zdravotníkov. Premiér aj minister financií odkázali totiž zdravotníkom to isté, ako aj zvyšku Slovenska. A to, že je síce fajn, že minister zdravotníctva pripravuje nejakú stratégiu stabilizácie zdravotného personálu, ale na jej realizáciu nemáme finančné krytie. 

Chcela by som sa preto týchto pánov, Hegera a Matoviča spýtať, na čo vlastne má táto krajina a ministerstvo financií na čele s Igorom Matovičom finančné krytie? Keď nemáme na to, čo je kľúčové a životne dôležité? Keď nemáme peniaze na sestry, lekárov, učiteľov, dôchodcov, bezdetné rodiny a pod? Ale zázračne a okamžite vždy a obratom nájdeme peniaze na testovanie, lotérie, bonusy, momky, vojnovú techniku, či nový vizuál policajných áut? Toto sú skutočné priority vlády? Ako si táto vláda ďalej predstavuje, že majú a budú ľudia na Slovensku žiť? Alebo ich účelovo z tejto krajiny štve preč?

Súčasných 3000 výpovedí lekárov zo slovenských nemocníc je na stole. Zástupcovia lekárov súčasne dôrazne upozornili na to, že toto je len začiatok. Denne sa k nim pridávajú ďalší a ďalší… 

Vyzerá to tak, že vláde pod vedením papierového premiéra Hegera sa zdá, že už dlho sme na Slovensku nemali vyhlásený núdzový stav a že v tejto krajine je stále málo chaosu! Ochrana zdravia a života je ústavné právo každého občana. Napriek tomu, že premiér bol včas informovaný o plánovaných krokoch zdravotníkov, tlačí ich svojím nekonaním ku krajnému riešeniu. Vláda lekárov absolútne ignoruje a bez mihnutia oka ukončí s nimi rokovania dva týždne pred tým, ako im bolo opakovane a verejne sľúbené navýšenie platov (aj to minimálne s polročným oneskorením) s totálne chladným odôvodnením, že nič sa v oblasti platov zdravotníkov robiť nebude, lebo na to nie je finančné krytie. Toto je fakt choré, nemorálne a neľudské!

Vláda, ktorá nevie pre svojich občanov garantovať dostupnú zdravotnú starostlivosť a chrániť ich zdravie a životy, nemá žiadnu legitimitu. Ak by sme vláda takto nesprávala, premiér Heger spolu s financmajstrom Igorom Matovičom by vážne riešili túto krízovú personálnu a finančnú situáciu a adresne by hľadali a isto aj našli potrebné zdroje na finančnú stabilizáciu nielen sestier a zdravotníkov, ale i učiteľov a všetkých kritických skupín obyvateľstva. Vyše rok trvania analýz, monitorovania, príprav,  porovnávania a detinského vyhovárania sa už naozaj stačilo. Je neospravedlniteľné, ak si premiér a vláda stále neuvedomujú jasný fakt, že LEN a LEN zdravotníkom musíme ďakovať za to, že dnes môžeme chodiť bez rúšok a že zatiaľ sú ešte funkčné také oddelenia a ambulancie, v ktorých nájdeme lekárov a sestry. Ak však okamžite nič neurobíme, opak tohto scenára bude čoskoro smutnou realitou. A kto bude za to prosím zodpovedný?

Funkčnosť a kontinuita slovenského zdravotníctvo je už v takom rozklade, že nám nezostáva nič iné len sa modliť, aby nám aj do budúcnosti zostala zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti aspoň na takej úrovni, akú máme dnes. Je to smutné, ale v aktuálnej situácii je toto holý fakt. Pretože ľudia na Slovensku, vrátane zdravotníkov, sa pomoci od štátu nedočkali a vláde už neveria. Polroka márne čakajú na pomoc a mnohí z nich museli medzičasom urobiť veľa zlých a zúfalých rozhodnutí. 

Je klamstvo, ak niekto tvrdí, že najvyššia inflácia za posledných 20 rokov neprináša automaticky aj navýšenie zdrojov do rozpočtu štátu. Je do plaču, že premiér Heger spolu s ministrom financií Matovičom sedia na peniazoch ľudí, ktoré im mali byť dávno rozdané a tvária sa ako efektívne s nimi hospodária. Nikto príčetný nechce mať zo Slovenska bohatý štát plný chorých a nevzdelaných ľudí! Rovnako je aj pre mňa neakceptovateľné, ak človek, ktorý žije podľa kresťanských hodnôt a viery kontinuálne povyšuje výhody pre seba samého nad zdravie, životy, dobro, spokojnosť a prospech iných. 

Na záver mi prosím dovoľte možno malé zamyslenie s hypotetickou otázkou pre pána premiéra Hegera: Pán premiér, ako hlava rodiny  – manžel a otec  – si Vy osobne viete prosím predstaviť, že prídete domov po výplatnom termíne a poviete svojim deťom, že aj dnes budú jesť len starý chlieb, lebo Vy do domácnosti žiadny čerstvý chlieb nekúpite, nakoľko ste si zaumienil, že Vy si chcete kúpiť nové topánky, aj keď ich vôbec nepotrebujete, len ich jednoducho chcete mať? Pretože pán premiér, neviem či si to uvedomujete, ale Vy nejako takto analogicky spravujete a lídrujete celé Slovensko!

<< Späť k článkom

Používaním stránok prevádzkovaných stranou HLAS súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasím Viac info