fbpx
1. novembra 2020

Peter Kmec: Európska komisia navrhla smernicu o minimálnej mzde

Som veľmi rád, že súčasná predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová je zástankyňou silnej sociálnej Európy. Hneď po nástupe novej komisie v roku 2019 jej šéfka avizovala viacero sociálne orientovaných legislatívnych krokov, vrátane pravidiel stanovovania minimálnej mzdy. Tento svoj sľub zopakovala vo svojom výročnom prejave k stave Európskej únie v septembri t.r. a následne dňa 28. 10. 2020 Európska komisia predložila návrh smernice, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou.

Tento európsky prístup k stanoveniu primeranej minimálnej mzdy je potrebné otvorene podporiť. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž. Počet pozitív stanovenia a zvyšovania minimálnej mzdy výrazne prevyšuje počet negatív, za ktoré sa viacerí neoliberálni ekonómovia snažia skrývať.

Stanovenie primeranej minimálnej mzdy je ešte dôležitejšie v krízových časoch. Súčasná koronakríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Preto je veľmi bolestivé sledovať, ako súčasná vládna koalícia v SR rozkladá doterajší sociálny štandard, ktorý chránil práve tých najslabších: zrušila výpočet minimálnej mzdy vo výške 60% z priemernej mzdy v hospodárstve, prerušila sociálny dialóg a navyše pre našich seniorov zrušila plošné vyplácanie 13. dôchodku.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k návrhu smernice o minimálnej mzde uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Čo chce v skratke dosiahnuť Európska komisia a aký je súčasný stav na Slovensku počas vládnutia súčasnej koalície?

  1. Cieľ EÚ: Podpora kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd. Aký je stav v SR? Vláda kolektívne vyjednávanie odignorovala.
  2. Cieľ EÚ: Jasné a stabilné kritériá stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd. Aký je stav v SR? Vláda zrušila zákonom stanovený transparentný výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
  3. Cieľ EÚ: Väčšie zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania minimálnej mzdy. Aký je stav v SR? Vláda odignorovala sociálnych partnerov a vyhnala ich do ulíc.
  4. Cieľ EÚ: Obmedzené využívanie odchýlok a odpočtov pri zákonnom stanovovaní minimálnej mzdy. Aký je stav v SR? Namiesto jednotného 60%-ého pravidla vláda znížila pôvodne stanovenú minimálnu mzdu na rok 2021, zavádza kategóriu štartovacej minimálnej mzdy (75% z minimálnej mzdy po dobu 12 mesiacov) alebo uzurpuje si výhradné právo direktívne určovať minimálnu mzdu pod tlakom zamestnávateľov.
  5. Cieľ EÚ: Podávanie výročných správ členskými štátmi Komisii spolu so štruktúrovaným dialógom. Táto oznamovacia povinnosť a záväzok vlád viesť štrukturovaný dialóg s Európskou komisiou posilní pozíciu sociálnych partnerov, ktorá je v SR momentálne výrazne oslabená.

Návrh smernice EK upozorňuje na fakt, že v krajinách s dobre fungujúcim systémom kolektívneho vyjednávania je oveľa nižší počet nízkopríjmových pracujúcich, menej mzdovej nerovnosti a vyššie minimálne mzdy. V tomto musí Európa urobiť ďalší pokrok. Už len preto, že pomer pracujúcich ľudí, ktorí balansujú na hranici chudoby sa zvýšil z 8,3% v roku 2007 na 9,4% v roku 2018. Takmer desatina pracujúcej chudoby na trhu práce nie je pre EÚ dobrá vizitka a rastúci trend v tejto kategórii je dôsledkom presadzovania sa agresívneho neoliberalizmu nielen vo svetovej ale aj európskej ekonomike. Na rozdiel od rozvojového sveta, kde sa nám darí znižovať mieru chudoby, v samotnej únii nám rastie počet pracujúcich, ktorí si za svoju mzdu nevedia dovoliť pokrývať ani základné životné potreby. A toto treba zmeniť! Smernica o minimálnej mzde preto prichádza včas, je ju nutné čo najskôr implementovať a ďalej rozpracovať na národnej aj európskej úrovni.

Pozrime sa teraz na situáciu na Slovensku z pohľadu príjmov. Aktuálny mzdový medián je 721 EUR v čistom, to znamená, že polovica pracujúcich zarába menej ako je táto suma a druhá polovica viac. Minimálna mzda na Slovensku predstavuje 480 EUR v čistom. Hranica chudoby na Slovensku je 373 eur, čiže príjem pracujúceho za minimálnu mzdu je tesne nad hranicou chudoby. Tu vyvstáva hlavná otázka: existuje na Slovensku tzv. stredná trieda? A aký pomer pracujúcich môžme u nás do nej zaradiť? Človek strednej triedy sa teší ekonomickej istote, stabilite, je schopný zabezpečiť si bývanie, vzdelanie sebe a svojim deťom a je schopný si šetriť. Takisto je schopný akumulovať osobné bohatstvo, hoci aj skromné, môže sa rozhodnúť naštartovať malý súkromný biznis a takisto vie míňať peniaze aj na iné ako nevyhnutné výdavky. Podľa občianskeho združenia Pracujúca chudoba hranica, pri ktorej sa človek na Slovensku už necíti byť chudobným a možno ho zaradiť do strednej triedy, je príjem zhruba 1000 eur v čistom, ak odhliadneme od regionálnych rozdielov. 1000 eur alebo viac avšak zarába u nás iba 20% zamestnancov. Môžme teda tvrdiť, že chudobnými pracujúcimi je vlastne 80% zamestnancov na Slovensku. Takže ani súčasné životné minimum, ani súčasná minimálna mzda, ale ani priemerný mzdový medián nepredstavuje pre drvivú väčšinu pracujúcich Sloveniek a Slovákov život mimo chudoby.

A pritom rezervy pre zvyšovanie miezd na Slovensku tu jednoznačne sú: na jednej strane je u nás produktivita práce na úrovni 76% priemeru EÚ, ale príjem slovenských domácností je len na úrovni 43% priemeru EÚ, priemerná hodinová mzda slovenského pracujúceho je 45% priemeru EÚ alebo priemerná mesačná mzda 55% priemeru EÚ (sme 4. od konca).

Namiesto toho, aby táto vláda posilňovala sociálny štandard stále nedostatočne ohodnotených slovenských pracujúcich, ide bohužiaľ opačnou cestou. A tá je dokonca v rozpore s plánmi Európskej komisie o posiľňovaní sociálnych práv na európskej a národnej úrovni.

Zdroj: https://peter2020.blog.pravda.sk/2020/11/01/europska-komisia-navrhla-smernicu-o-minimalnej-mzde/

Používaním stránok prevádzkovaných stranou HLAS súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasím Viac info