HLAS - sociálna demokracia
V Európskej únii sme „dospeláci“. Naše členstvo má 18 rokov a je najvyšší čas dokázať to aj skutkami. Nie tlakom a siláckymi rečami typu, že budeme lídri, tigri a podobne. Na úvod postačí rešpektovať elementárne pravidlá a medzinárodné záväzky. Vrátane toho, aby vláda rešpektovala samosprávy, lebo ony sú garantom stability spoločnosti.
Združenie miest a obcí Slovenska spracovalo analýzu Európskej charty miestnej samosprávy z hľadiska jej dodržiavania. Máme čierne na bielom potvrdené, že princípy a hodnoty samosprávy sú u nás dlhodobo porušované.
Tento dokument kladie dôraz na zastupiteľskú demokraciu, ktorú zabezpečujú rady alebo zastupiteľstvá, ale pritom garantuje aj široké nástroje priamej demokracie realizované napríklad prostredníctvom zhromaždenia občanov, miestnym referendom alebo ďalšími spôsobmi občianskej participácie. Okrem toho: „miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu disponovať v rámci svojich právomocí“. Charta tiež konštatuje, že „finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava, alebo zákon“. Je potrebné pripomenúť aj ukotvenie princípu zodpovedného partnerstva medzi vládou a samosprávami, podľa ktorého „všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov, sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú“.
Porovnanie týchto troch viet s realitou dokazuje, že samospráva má vážny problém, ale Slovenskú republiku akosi netrápi, že preukázateľne porušuje svoje medzinárodné záväzky, ktoré sa ratifikáciou eurocharty zaviazala rešpektovať. Z miest a obcí tak neraz máme bankomaty, ktorými si vládne koalície financujú svoje predstavy. Akoby pritom nemali ani predstavu o tom, že obmedzujú samosprávy vo výkone ich vlastných priorít.
Pretrvávajúca ignorancia medzinárodného záväzku ubližuje samosprávam, nepomáha ich obyvateľom a dokazuje, že štát netrápi, že nerešpektuje povinnosti a z medzinárodného hľadiska tiež nevysiela pozitívne signály.
Veľmi stručný pohľad na vybrané zákony a politické rozhodnutia dokazuje, že doterajšie vlády si nerobia ťažkú hlavu z toho, že ich rozhodnutia idú na účet miest a obcí. Je to v podstate faktúra, ktorá akoby nemala konca. Porušovanie Európskej charty miestnej samosprávy zavedením chodníkovej novely umožnilo vyčísliť cenu snehových vločiek. Z nedávnej minulosti môžeme spomenúť zavedenie rekreačných poukazov, ktoré mali dosah cca 40 mil. eur ročne na komunál bez finančného krytia. Aj zavedenie predprimárneho vzdelávania znamenalo prvotné náklady samospráv cca 25 mil. eur bez finančného krytia.
Zákon o geodézii a kartografii, kde obec je povinná zapísať do ich informačného systému od 1. 1. 2014 do 30. septembra 2020 údaje o rodinných domoch a bytoch – vyčlenené bolo pre samosprávu na túto kompetenciu 5 mil. eur v rozpočte MDV SR, ktorá nebola nikdy rozdelená. Povinnosti obce v súvislosti s prijatím zákona o veterinárnej starostlivosti znamenali nárast výdavkov samospráv cca 15 mil. eur.
Skúsme si pripomenúť vyhlášku ministerstva životného prostredia o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti a s ňou súvisiaci zákon o poplatkoch za uloženie odpadov súbežne so zákonom o Environmentálnom fonde. V súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z týchto právnych predpisov ide o dodatočné náklady cca 30 mil. eur. Ako inak – bez finančného krytia. Koncom minulého roka schválené dofinancovanie neverejných škôl a školských zariadení, a tiež financovanie príspevku pre neverejné zriadenia sociálnych služieb spôsobujú enormný nárast výdavkov, ktoré ani len predkladatelia noviel nedokázali vyčísliť. Parlament zákony schválil aj bez toho. Veď štát to platiť nebude, tak načo si robiť ťažkú hlavu z tejto faktúry… Vidíme to aj teraz, namiesto diskusie sa z médií dozvieme o predstave daňovo-odvodovej reformy, ktorá samosprávam zoberie viac ako 200 mil. eur. Zo sociálnych sietí pre zmenu vieme o odvodovom bonuse a o tom, že toto zaplatí samospráva.
Je škoda, že ochrana medzinárodného záväzku je iba agendou samospráv, hoci práve štátu by malo záležať na tom, aby dodržiaval to, k čomu sa zaviazal. Jeho pretrvávajúca ignorancia ubližuje samosprávam, nepomáha ich obyvateľom, dokazuje, že štát netrápi, že nerešpektuje povinnosti a z medzinárodného hľadiska tiež nevysiela pozitívne signály.
ZMOS v ostatnom období informoval svojich partnerov v európskych stavovských organizáciách o vážnych zisteniach, ktoré zdokladoval príkladmi mnohých zákonov a porušenými legislatívnymi procesmi. Situácia je vážna a môže byť ešte horšia. A to až tak, že reforma verejnej správy bude výsledkom cieleného posúvania samospráv k priepasti.
Je najvyšší čas, aby sa k tejto téme jasne vyjadrila hlava štátu aj predseda Ústavného súdu. Sú minúty po dvanástej, keď musí parlament aj vláda prijať adekvátne opatrenia. Namieste je konečne dodržiavanie legislatívnych pravidiel, ktoré sú viac v texte ako v realite. Je nevyhnutné, aby súčasťou legislatívneho procesu bola doložka zlučiteľnosti zákonov a vyhlášok týkajúcich sa miestnej územnej samosprávy s touto chartou. Robiť si z takého vážneho dokumentu trhací kalendár a útočiť tak na nezávislosť samosprávy nemôže byť samozrejmosťou ani bežným štandardnom.
A čo je horšie? Ďalšou nečinnosťou si každá nová vláda bude istá, že môže ešte ďalej posúvať hranice svojvôle, čo budú ďalšie útoky na komunál. Presne na tú časť verejnej správy, ktorá má vďaka tvrdej práci 70 % dôveryhodnosť v spoločnosti a za ostatné viac ako dva roky dokazuje, že je pre riešenia problémov ochotná dať na druhú koľaj mnohé svoje úlohy iba preto, aby pomohla ľuďom tam, kde štát namiesto komunikácie riešení ponúka všetko možné okrem užitočných východísk.
<< Späť k článkom