• Od znovuobnovenia miestnej územnej samosprávy máme 35 rokov.
• Za štyri roky klesol počet hlavných kontrolórov o 124 na číslo 1 410, nedá sa obísť ani to, že máme „superkontrolórov“ s úväzkom nad dvesto percent alebo hlavnú kontrolórku, ktorá pracuje na 343 percent.
• Musíme nastaviť systémové východiska. Opatrenia, ktoré garantujú personálnu stabilitu, odbornú spôsobilosť aj finančnú udržateľnosť kontrolnej činnosti.

Od znovuobnovenia miestnej územnej samosprávy ubehne v jeseni 35 rokov. Je to
dosť dlhá doba na to, aby sme pozornosť sústredili aj na postavenie hlavného kontrolóra
v mestách a obciach. A to nielen preto, lebo jeho pozícia je nezastupiteľná, ale aj kvôli tomu,
že tento systém kontroly je potrebné nanovo nastaviť.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bol autorom dvoch kontrol, ktoré odkryli
viaceré chyby. Ale najväčšou je, že problémy zostali bez povšimnutia a teda bez riešení, bez
nápravy. Napriek tomu, že mať hlavného kontrolóra je povinnosťou pre každú dedinu, aj
každé mesto, faktom zostáva, že 7 % samospráv nemá hlavného kontrolóra. Pravdou je, že za
4 roky klesol počet hlavných kontrolórov o 124 na číslo 1410, nedá sa obísť ani fakt, že na
Slovensku máme „superkontrolórov“ s úväzkom nad 200 %, alebo hlavnú kontrolórku, ktorá
pracuje na 343 %. Aby toho nebolo málo, stačí si uvedomiť, že hlavný kontrolór musí byť zo
zákona o obecnom zriadení nezávislý, lenže ako to v skutočnosti je? Je výsledkom voľby
v zastupiteľstve. Jeho plat, odmeny aj plán práce mu schvaľuje presne to isté zastupiteľstvo.
Ak ani tieto fakty nestačia, poďme ešte ďalej. Pri štruktúre samospráv vidíme, že povinnosť
hlavného kontrolóra v každej obci je reálny problém. Veď ako získať hlavného kontrolóra na
ten najmenší úväzok, aby sa venoval práci v stovkách obcí, ktoré majú do 250, 500, či 1000
obyvateľov? Zákon pritom umožňuje jeho pôsobenie vo viacerých samosprávach. Problémov
je omnoho viac a mať kvalitného hlavného kontrolóra vytvára komfort, v už aj tak,
mimoriadne náročnej komunálnej sfére. Preto poďme od problémov k riešeniam.

Je najvyšší čas uvažovať nad systémovými východiskami. Nad opatreniami, ktoré
budú garantovať personálnu stabilitu, odbornú garanciu aj finančnú udržateľnosť. Keďže ich
pôsobenie v samospráve sa nedá obísť, musíme vytvoriť podmienky pre garanciu odbornej
spôsobilosti a súbežne vytvoriť model investícií do ich permanentného vzdelávania. Tak
získajú priestor nielen na optimálnu kontrolnú činnosť, ale zároveň vedia ministerstvám
signalizovať problémy z aplikačnej praxe. Kvôli tomu by sme mali začať uvažovať aj o ich
samostatnom zákone, ktorý upraví ich celkové postavenie, očakávania od práce
v samosprávach aj očakávaný prínos ich zistení pre ministerstvá, ktorých zákony a paragrafy
dostávajú v mestách a obciach rozmer rozhodnutí pri životných situáciách a verejných
politikách.