K ochrane prírody som mal a mám stále pozitívny vzťah. Som rád, že aj na Slovensku je zelený HLAS čoraz silnejší a jasnejší. Čo ma, ale šokovalo je, ako sa pod rúškom ochrany prírody do parlamentu dostáva návrh skupiny poslancov vo forme zákona o ochrane prírody a krajiny. Tento návrh hovorí o rozširovaní chránených území, jeho dôležitou časťou je aj prevod vlastníctva pozemkov v ochranných pásmach priamo pod Ministerstvo životného prostredia SR.

Obávam sa, že týmto zákonom prakticky doslova „vyženú“ pracujúcich a hospodáriacich ľudí z vidieka, zo širokého okolia národných parkov a možno aj zo Slovenska. No posúďte sami, človek, ktorý sa dlhodobo staral o našu pôdu alebo chránené územie (napr. Muránska planina) sa bude musieť rekvalifikovať na inú pracovnú pozíciu – napr. Turistického sprievodcu. Takáto abusrdita sa spomína v dôvodovej správe uvedeného zákona.

Samozrejme, mať zelenšie a krajšie Slovensko, chceme mať asi všetci, ale nie takýmto spôsobom, na úkor občanov. Aj vytváranie bezzásahových zón má svoju logiky a opodstatnenie, ale  treba k tomu pristupovať odborne, s rozumom. A najmä diskutovať aj s ľuďmi, ktorých sa to priamo týka. Prečo nebola zorganizovaná odborná diskusia v regiónoch?  

Slovenská spoločnosť je dnes polarizovaná aj v zelenej oblasti. Často sa spomína ochrana, mnohí ekoaktivisti hovoria,  že„Všetko treba chrániť a nechať to na prírodu, veď ona sa už postará.“ Samozrejme, zásahy do prírody treba posudzovať citlivo. Ale nemôžeme zatvárať oči pred tým, že človek prakticky vždy zasahovalo do prírody, robí aj dnes sa naše okolie v mnohých prípadoch rozrastá, bývame, cestujeme atď. O prírodu sa rozhodne musíme starať,  zveľaďovať ju a vytvárať potrebnú a rozumnú rovnováhu. Samozrejme, otvorme témy pestovania,  odpadov,  krajinotvorby, samozrejme  v spolupráci aj s poľnohospodárskou obcou. Rozumnou cestou je podporovanie stratégie „človek a príroda v harmónii“ a preto je potrebné vnášať aj do radikálnych riešení zdravý rozum. Ochrana prírody a krajiny musí ísť ruka v ruke s ekonomickými možnosťami krajiny.

Efektívna ochrana prírody a krajiny si vyžaduje:

1. Prítomnosť človeka v krajine

2. Primeranú reguláciu jeho socio-ekonomických aktivít

3. Aktívny manažment. Ten je ekonomicky efektívny vtedy, keď v krajine budú pôsobiť poľnohospodári, lesníci, vodohospodári, teda ľudia, ktorí majú vysoké environmentálne vedomie. Je nutné ponúknuť cestu udržania ľudí vo vidieckej krajine a investovať do ich environmentálnej výchovy, ako aj ďalšieho vzdelávania. Tiež je mimoriadne dôležité poučiť sa zo skúseností predchádzajúcich generácii a využiť prvky tradičnej kultúry krajiny.

Pretože, bolo by veľmi smutné pre Slovensko, ak by sme napríklad tradičné pasenie oviec u nás viac nevideli.