Okrem toho, že podľa štúdie zdravotníckych analytikov mohlo byť na Slovensku potenciálne zachránených až 21 308 ľudských životov, mohla prežiť aj časť z takmer 5 400 ľudí, ktorí počas prvého roka pandémie prišli o život navyše oproti priemeru predchádzajúcich rokov. Upozorňuje na to podpredseda strany HLAS a člen zdravotníckeho výboru NR SR Richard Raši.

Ako vyplýva zo štúdie “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ od Petra Pažitného a spol., dobre zvládnutá bola prvá vlna, v ktorej pravidlá nastavovala ešte vláda Petra Pellegriniho, druhá a tretia vlna, manažovaná novou vládou, bola katastrofická. “Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených až 21 308 ľudských životov,” píše štúdia.

Podľa R. Rašiho sa štúdia primárne orientuje na obete pandémie, teda úmrtia na covid či s covidom. Pritom za prvý rok (marec 2020 – február 2021) zlého manažovania zdravotnej starostlivosti tejto vlády stúpol počet úmrtí, mimo covidových obetí,  o neuveriteľných 5 399 v porovnaní s priemerom z predchádzajúcich rokov. “Mnohé z nich boli odvrátiteľné úmrtia na iné ochorenia. Upozorňovali sme, že o život prišli zbytočne ľudia, ktorým sa kvôli zle vedenému boju s pandémiou, kvôli zlému manažmentu ambulantnej a lôžkovej zdravotnej starostlivosti zo strany štátu nedostalo včas riadnej diagnostiky a liečby aj na ochorenia nesúvisiace s covidom,“ uviedol Raši.

Podľa údajov zo zdravotných poisťovní, ktoré porovnávali posledné kvartály rokov 2019 a 2020 zverejnených Asociáciou na ochranu práv pacientov, počet preventívnych prehliadok poklesol o tretinu. Zároveň iba za jeden kvartál klesol počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna, zdôraznil Raši.

RTG vyšetrenia klesli o takmer 27 %, kolonoskopie o 18 percent a mamografie o 17 percent. Zdôrazňujeme, že sú to všetko vyšetrenia, ktoré neboli v žiadnej kolízii s liečbou covidu a ich pokles súvisí so zlým manažovaním zdravotnej starostlivosti zo strany štátu počas pandémie.

Takýto pokles preventívnych prehliadok a diagnostických výkonov mal priamy dopad napríklad  na zvýšený počet nezachytených onkologických ochorení, upozorňuje Raši. Podľa Národného onkologického inštitútu onkologický skríning zachytí zo všetkých uskutočnených mamografii 7 pacientiek s nádorom z tisíca vyšetrení, čiže ak sme teda neurobili viac ako 10 tisíc vyšetrení, tak sme pravdepodobne nezachytili približne 70 žien s karcinómom prsníka.

Kvôli zníženiu počtu kolonoskopii o 18 percent, čo je približne 1200 – 1300 vyšetrení za rok, sme veľmi pravdepodobne nezachytili viac ako 200 onkologicky chorých ľudí, ktorým sa znížila šanca na skorý záchyt ochorenia a tým aj šanca na prežitie, dodal podpredseda strany HLAS.

Strana HLAS zároveň upozorňuje vládu, že dnes, v postcovidovom období, musí prísť výrazná podpora a posilnenie aj ambulantného sektora,  prevencie a skríningu. Štát musí investovať do preventívnych prehliadok, musí robiť osvetu a kampane, aby ľudia na preventívky mohli chodiť častejšie a musí sa posilniť aj počas covidu redukovaná diagnostika. Dokonca aj v roku 2021 bol počet mamografických a kolonoskopických vyšetrení o 10 percent nižší ako pred pandémiou. „Väčšina ochorení odhalených v skorom štádiu je liečiteľná a pacienti tak získajú väčšiu nádej na prežitie a lepšiu kvalitu života. Zároveň štát ušetrí, pretože skorá diagnostika a liečba v skoršom štádiu stoja výrazne menej financií ako náročné operácie a následná terapia pacientov s výrazne horšou prognózou prežívania,“ zdôraznil Raši.