Pandémia, vojenský konflikt na Ukrajine, zemetrasenie na severovýchode Slovenska, mimoriadna situácia kvôli slintačke a krívačke či nedávna víchrica. Nič z toho sme si neželali. Na všetko bolo potrebné reagovať. Potrebujeme nový systém krízového riadenia a civilnej ochrany. Nestačí skloňovať následky, treba sa poučiť z dôsledkov. A uvedomiť si, že v tejto oblasti pred sebou tlačíme nemalý dlhoročný dlh.

Vláda pred letnými prázdninami schválila východiskový dokument k novej Koncepcii krízového riadenia, ktorý reaguje na doterajšie skúsenosti, na potrebu intenzívnej spolupráce so susednými štátmi.

Pripravované zmeny kladú dôraz aj na systematické financovanie, na nový model riadenia, výraznú prevenciu aj zrýchlenie administratívnych procesov. Preplácanie záchranných prác po víchrici za rekordných 23 dní naznačilo správnosť cesty, ktorou sa uberáme.

Investície do predchádzania škôd sú omnoho efektívnejšie ako výdavky na odstraňovanie následkov. Neustále riziká vyplývajúce z ohrozenia zdravia a majetku sú hrozbou, na ktorú potrebujeme reagovať. Volíme systém postupných krokov, mobilizáciu zdrojov a integráciu partnerov.

Je to o záchranných zložkách, ale aj o samosprávach. Je to o pružnosti štátnej správy a kooperácii s ostatnými partnermi. Je to aj o spolupráci s akademickou obcou, poisťovňami a dobrovoľníkmi. V tom celom si potrebujeme priznať, že spoločnosť bude iba tak pripravená ako jednotlivec. Kvôli tomu neobídeme ani vzdelávanie a informovanosť.

Nový model krízového riadenia je o nastavení krajiny, samospráv aj ľudí na situácie, ktoré si neželáme, ale môžu nastať kedykoľvek, kdekoľvek a v rôznej intenzite. Bude ho sprevádzať balík legislatívnych zmien. Nepôjde však o žiadnu legislatívnu smršť. Súčasťou celého procesu je participácia.

Potrebujeme vnímať rozdiel medzi paragrafmi a životnými situáciami. Nezabúdajme, že rýchlosť pomoci znižuje škody. A v rámci prevencie by nás mal posilniť fakt, že jedno euro investované do prevencie šetrí sedem eur, ktorými sa už iba reaguje na problémy a spôsobené škody.

Nový prístup bude reagovať na pripravenosť tak na zásahy, ako aj na vykonávanie preventívnych opatrení a tiež predchádzanie vzniku krízových udalostí. Úspech bude v schopnosti pracovať s rizikami a v možnostiach eliminovať hrozby.