Úprava pravidiel hlasovania zo zahraničia, sociálne a konsolidačné opatrenia, zmeny pre rybárov a iné návrhy budú na programe nadchádzajúcej schôdze Národnej rady SR. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky  a podpredseda strany Hlas – sociálna demokracia Richard Raši predstavil hlavné témy 52. schôdze parlamentu, ktorá sa začne v utorok 26. mája.

Na program nadchádzajúcej schôdze Národnej rady SR  je zaradených 186 bodov, z toho 34 vládnych návrhov zákonov. Schôdza bude zároveň prvou, na ktorej sa bude rokovať podľa nového rokovacieho poriadku.

Predseda parlamentu Richard Raši v tejto súvislosti uviedol, že eviduje viacero opozičných návrhov na ďalšiu novelizáciu rokovacieho poriadku, no podľa neho je potrebné najskôr nechať nové pravidlá fungovať v praxi. „Je zvláštne meniť niečo, čo ešte ani poriadne nezačalo fungovať,“ uviedol s tým, že až po vyhodnotení skúseností z prvých týždňov môže prísť priestor na odbornú diskusiu o prípadných úpravách.

Jednou z kľúčových tém schôdze bude úprava pravidiel hlasovania zo zahraničia. „Cieľom zmien je zachovať dostupnosť volieb pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí bude najneskôr 35 dní pred voľbami určovať volebné miestnosti v mestách, kde sídlia zastupiteľské úrady Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh zároveň rozširuje počet možných miest na hlasovanie z pôvodných 75 na 95 a umožňuje zriaďovanie detašovaných pracovísk podľa potrieb jednotlivých krajín,“ povedal a ako príklad uviedol situáciu v Dánsku, kde Slovensko nemá ambasádu, no aj tam bude možné zabezpečiť hlasovanie prostredníctvom dočasného pracoviska zastupiteľského úradu.

Predseda NR SR pripomenul aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v      prípade Maďarska, podľa ktorého majú štáty právo obmedziť hlasovanie poštou pre občanov dlhodobo žijúcich v zahraničí. Podľa neho ide o legitímny princíp, podľa ktorého majú o domácich otázkach rozhodovať najmä tí občania, ktorých sa bezprostredne týkajú.

Významnou témou bude aj návrh na zavedenie referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. „Ide o dlhodobý záväzok Hlasu-SD posilniť možnosť občanov nielen odovzdať moc politikom, ale ju aj odobrať. Podľa návrhu by po úspešnom referende volebné obdobie parlamentu uplynulo 150 dní od vyhlásenia výsledkov referenda,“ dodal. Súčasťou návrhu sú aj pravidlá, ktoré majú zabrániť zneužívaniu referenda na politické hry a zabezpečiť kontinuitu výkonu moci. Podpisy na petíciu za vyhlásenie referenda bude možné zbierať až po uplynutí 12 mesiacov od parlamentných volieb a referendum nebude možné vyhlásiť počas posledného roka riadneho volebného obdobia.

Parlament sa bude zaoberať aj návrhom na vznik nového športového strediska pre zdravotne znevýhodnených športovcov. Návrh poslancov Erika Vlčeka a Dušana Tittela má vytvoriť systémovú podporu športovcov so zdravotným postihnutím pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Nové stredisko nebude slúžiť len na športovú prípravu, ale poskytne aj sociálne a zdravotné služby a podporí začlenenie zdravotne znevýhodnených športovcov do spoločnosti.

Na schôdzi sa otvorí aj téma digitalizácie služieb pre rybárov. „Poslanci Hlasu-SD navrhujú možnosť zakúpenia rybárskeho lístka a povolenia elektronicky prostredníctvom internetu alebo mobilnej aplikácie, pričom papierová forma zostane zachovaná,“ povedal predseda NR SR.

V druhom čítaní sa poslanci budú venovať aj viacerým sociálnym a konsolidačným opatreniam. Návrh počíta so znížením finančných odmien pri udeľovaní ceny Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka z 25-násobku na 15-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo má priniesť úsporu viac ako 16-tisíc eur.

Ďalšou významnou zmenou je zvýšenie minimálneho výživného na dieťa zo 40 na 130 eur mesačne. Návrh zároveň sprísňuje pravidlá voči rodičom, ktorí odmietnu preukázať svoje príjmy a majetkové pomery. V takom prípade bude môcť súd určiť fiktívny príjem vo výške 25-násobku životného minima namiesto súčasného 20-násobku.

Schôdza sa bude zaoberať aj podporou malých živnostníkov. Návrh zachováva oslobodenie od sociálnych odvodov pre podnikateľov s nízkymi príjmami pod 3 000 eur, pričom zostávajú zachované aj takzvané odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas prvých piatich mesiacov podnikania.