Progresívci majú plné ústa slobody slova, ale konajú v absolútnom rozpore a dnes ich z toho usvedčujú tzv. zakázané zoznamy. Upozornil na to predseda strany HLAS – sociálna demokracia a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podľa jeho slov tieto zoznamy dokazujú systematickú cenzúru politických a spoločenských názorov počas vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Strana HLAS predstavila opatrenia, ktoré chce presadiť, aby sa podobné praktiky v budúcnosti nemohli opakovať.

Podľa zistení, ktoré minulý týždeň zverejnil portál Marker, sa v rokoch 2022-2023 cenzurovali politické, ale aj spoločenské názory, príspevky, ktoré sa nehodili vtedajším garnitúram do ich politického smerovania. Predseda HLASu poukázal na to, že predstavitelia bývalej vlády žiadali online platformy ako je Facebook, aby tieto príspevky blokovali, prípadne mazali. Podľa jeho slov išlo o praktiky totalitnej deštrukcie slobody slova s jediným cieľom, a to ovplyvňovať verejnú mienku.

„Tí, ktorí na tribúnach skandujú, že chcú žiť slobodnej krajine, v období, kedy mali možnosť Slovensko niekam posúvať, tak tu zaviedli pomaly totalitnú spoločnosť, vytvorenie režimu strachu, sledovania a cenzúry,“ povedal Matúš Šutaj Eštok s tým, že médiá uverejnili informáciu, že len počas rokov 2022-2023 mali zoznam z viac ako 2628 pre vtedajšiu vládu nepohodlnými príspevkami. „Každý, kto mal iný názor, ako je progresívny a liberálny, je triednym nepriateľom, no a každý, kto je proti vojne na Ukrajine a je za mier, je rovnako triednym nepriateľom. Tak vyzerá demokracia v podaní ľudí, ktorí tu vládli v rokoch 2022-23. Od demokratov až po Progresívne Slovensko,“ vyhlásil líder HLASu.

Podľa neho si predstavitelia vlády Hegera aj Ódora zavolali ľudí z neziskového sektora, ktorých dosadili do vedúcich pozícií v štátnej správe a cieľom bolo odstránenie potencionálnych konkurentov z online priestoru a zamedzenie šírenia slobodného názoru. „A najzávažnejšie na tomto celom je, že na túto špinavú prácu zneužívali štátne inštitúcie, štátnych úradníkov a verejné zdroje,“ dodal s tým, že z rezortu vnútra rozposielali oficiálne listy, kde žiadali ostatné rezorty a spravodajské zložky, aby vyčlenili ľudí do tzv. pracovnej skupiny pre blížiace sa parlamentné voľby.

Podľa neho dnes najviac o demokracii kričia tí istí ľudia, ktorí ešte včera podpisovali žiadosti o odstránenie názorových oponentov. Dodal, že zásah do slobody prejavu nesmie prichádzať z politických dôvodov.

Zároveň predstavil tri konkrétne opatrenia, ktoré chce strana HLAS presadiť, aby sa podobné praktiky v budúcnosti nemohli opakovať. „Navrhneme, aby bola Rada pre mediálne služby podrobená dôkladnému auditu. Je dôležité zistiť rozsah cenzúry, ktorý sa tu v týchto rokoch dial. Treba sa pozrieť aj na roky 20-22. Treba zistiť presný počet cenzurovaných osôb, príspevkov a tém, na ktoré sa predchádzajúca garnitúra zamerala. Navrhneme prehodnotenie, či Centrum boja proti hybridným hrozbám, ktoré bolo zneužívané Mikulcom aj Hamranom, nenahradíme špičkovými špecializovanými útvarmi s ľuďmi, ktorí si ctia zákon a nestrannosť a nepolitickosť a rovnako sa budeme baviť na vládnej úrovni, aby sa agenda hybridných hrozieb riešila výlučne s ľuďmi s najvyššími bezpečnostnými previerkami,“ priblížil Šutaj Eštok. Zároveň vyzval na obranu slobody slova ako základného demokratického princípu. „O slobode nestačí iba hovoriť, ale za slobodu sa treba aj pobiť,“ dodal.

Líder koaličnej strany HLAS – sociálna demokracia Matúš Šutaj Eštok po včerajších celoslovenských zhromaždeniach pri príležitosti 17. novembra ocenil účasť verejnosti, pokojný priebeh podujatí a profesionálnu prácu bezpečnostných zložiek i médií.  „Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili včerajších zhromaždení pri príležitosti 17. novembra, dňa, kedy si pripomíname, že ani sloboda prejavu, ani sloboda zhromažďovania nie je zadarmo,“ povedal. Zároveň ocenil, že sa protestujúci správali slušne, že svoj názor, ktorý majú, vedia vyjadriť s rešpektom aj k iným a poďakoval aj policajtom, ktorí dohliadali na bezpečnosť týchto podujatí. Vyjadril tiež uznanie médiám za to, že tentoraz neoznačili týchto ľudí za žiadnych dezolátov. „Myslím si, že je to veľký kvalitatívny posun v práci médií aj v porovnaní s rokmi 2020–23, kedy sa, bohužiaľ, takéto veci diali,“ podotkol.  Pripomenul, že 17. november zostáva jedným z najdôležitejších sviatkov modernej histórie SR, keďže vtedy sme si vybojovali našu slobodu a možnosť sa verejne rozprávať a vyjadrovať názory s rešpektom.