Roky 2020-2023 v ENVIROREZORTE – roky nenaplnených sľubov, odborných zlyhaní, neprofesionality, komunikačných vojen a netransparentných rozhodnutí,

takto by sa dalo stručne  zhodnotiť pôsobenie ministra Budaja (OĽANO/Demokrati) v rezorte životného prostredia v rokoch 2020 až 2023. Veľké vyhlásenia z roku 2020 sa premenili na zápach, ktorý bude z ministerstva ťažké vyvetrať dlhé roky. Je to už pár týždňov, čo sa po dlhom trápení “porúčala” Hegerova vláda do politického neba (či skôr pekla), ale s tým, čo nám tu zanechala sa budeme trápiť ešte niekoľko rokov. Poďme si to však “rozmeniť na drobné”.

Matovičové protežovanie Budaja bolo očividné pri každej príležitosti a bezprecedentné financie, ktoré rezortu aj vďaka tomu vláda priklepla z Plánu obnovy a v rámci rozpočtu to len potvrdili. Rezort však žiadnu šancu na zmenu nevyužil, rozpadol sa odborne, koncepčne a ľudsky, svedčia  o tom dobrovoľné aj nedobrovoľné odchody skúsených odborníkov, neustále personálne zmeny, zlý stav organizácií v portfóliu rezortu, pochybné, naoko transparentné výberové konania, legislatívny chaos a zneužívanie legislatívneho procesu predkladaním poslaneckých návrhov, komunikačné hry, demagógia, šírenie neprávd, to je však len vrcholok ľadovca.

Ako najhoršie však hodnotím zlyhanie v nasledovných oblastiach.

Rezort na plnej čiare zlyhal v riešení environmentálnych záťaží. Nielenže nepripravil a nezrealizoval žiadnu sanáciu. Ale zrušil obstarávanie na 14 lokalitách s vysokou prioritou. Týmto ostalo nevyužitých až takmer 61,5 milióna Eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré boli určené práve na sanáciu záťaží. Rezort svojou trestuhodnou nečinnosťou zmaril projekt sanácie Vrakúnskej skládky za takmer 28,5 mil. Eur, aj napriek tomu, že podľa záverov odborníkov sa toxické látky z tejto záťaže naďalej šíria rýchlosťou 250 m za rok. A presne touto rýchlosťou sa približujú k najväčšej zásobárni vody na Slovensku! Vedenie rezortu týmto konaním ohrozilo priamo desaťtisíce obyvateľov dotknutého územia a ohrozili čerpanie finančných prostriedkov z operačného programu.

Fatálne zlyhanie vedenia rezortu potvrdila aj spáva Najvyššieho kontrolného úradu SR v roku 2023.

V oblasti odpadového hospodárstva je zlyhaní taktiež až až. Príkladom je nezvládnutie zavedenia povinnosti úpravy odpadov pred jeho ukladaním na skládkach, pre ktoré hrozil kolaps odpadového hospodárstva v obciach. K zmene došlo až  po enormnom tlaku samospráv, keď minister Budaj ustúpil a vzdal svoj mocenský boj proti samosprávam. Jediné riešenie bolo presunúť termín tejto povinnosti. K posunu došlo, s odkladom o rok, ale scenár sa pre neschopnosť rezortu pripraviť súvisiace legislatívne zmeny, ktoré by zjednodušili proces prípravy môže opakovať znovu. Ironicky vyznieva sebachvála ministra v spojitosti so zavedením systému zberu zálohovaných obalov, ktorý zdedil pripravený od predchádzajúcej vlády Petra Pellegriniho.

V Pláne obnovy, kde si ministerstvo na základe vtedy nadštandardných vzťahov s ministrom financií SR uchmatlo významnú časť finančných prostriedkov, absolútne zlyhalo. Po tom ako bola implementáciou programu poverená Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá na to nebola pripravená a musela za vysoké finančné náklady posilňovať svoje kapacity, informačné systémy, vytvárať novú sekciu, nastal zvyčajný chaos a zmätok. Prvé kolá dopadli fiaskom, nízkym záujmom z dôvodu komplikovanosti a nejasnosti výziev. Následne ministerstvo zaznamenalo úspech, ale len na základe toho, že posledná výzva bola nastavená tak, že žiadateľom sa stačilo len zaregistrovať, ale väčšinu parametrov bude treba plniť a dokladať. Šlo len presunutie zodpovednosti na niekoho iného a plytký marketingový ťah ministra Budaja. My však budeme sledovať vývoj týchto výziev a to ako bude Slovenská agentúra životného prostredia úspešná v poskytovaní skutočných finančných zdrojov pre skutočných ľudí. Ministerstvo nedokázalo presadiť zákon o krajinnom plánovaní, čím ohrozilo plnenie mílnikov Plánu obnovy a mílniky museli byť aktualizované.

V legislatíve a obhajovaní záujmov ochrany životného prostredia išlo o plné fiasko. Ministerstvo nepresadilo klimatický zákon, ktorý sľubovalo od príchodu ministra Budaja a mal byť vlajkovou loďou rezortu. Nepresadilo zásadné zmeny v posudzovaní vplyvov na životné prostredie a neprišlo so žiadnymi zásadnými legislatívnymi zmenami. Dokonca v závere pôsobenia ministra Budaja na rezorte a jeho bezmocnosti došlo k bezprecedentnému ohrozeniu postavenia rezortu v rámci stavebnej reformy. Väčšinu legislatívy rezort pretláčal cez poslanecké návrhy, aby sa vyhýbal normálnemu legislatívnemu procesu.

Ďalším príkladom absolútneho zlyhania a arogancie moci je nezvládnutá a silou pretlačená reforma národných parkov, kde v zásade dobrá myšlienka bola realizovaná najhorším možným spôsobom, od zlého legislatívneho prístupu, po absolútne nezvládnutý proces delimitácie, až po problémy s ktorými sa boria novovzniknuté Správy národných parkov v súčasnosti. Tento zlý postup nezachránila ani významná finančná injekcia z Plánu obnovy a zvýšeného rozpočtu rezortu, ktorá má prekryť pachuť nezvládnutia tohto procesu. Národné parky sa boria s nezvládnutou reformou, zlým financovaním, ekonomikou, verejným obstarávaním, zlým personálnym obsadením. Zásadné budú zistenia, ktoré odhalia len audity na týchto novovzniknutých organizáciách. Tragikomicky vyznela „vojna“ s chovom Norika muránskeho medzi MŽP SR a MPRV SR, ktorá bola len jednou ukážkou nevydarenej reformy národných parkov a neschopnosti vlády. Ministerstvo nezvládlo procesy vyhlasovania nových území NATURA 2000, nepodarilo sa mu vyriešiť žiadny infringement v oblasti ochrany prírody a predstavené zonácie národných parkov dostali odborne aj prakticky „na frak“. Zlyhania v oblasti manažmentu veľkých šeliem, povolení mega hotela v Demänovskej doline, odhalenie biznisu s drevom z národných parkov, len potvrdili neschopnosť ministra viesť rezort a najmä to, že vyhlásenia a sľuby boli len predvolebným klamstvom.

V oblasti ochrany vôd bolo zlyhaní taktiež neúmerne veľa, od nekoncepčných prístupov, zmien v prioritách ochrany vôd,  zdecimovania sekcie vôd na ministerstve, cez nezvládnutú reorganizáciu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., cez rušenie dlhodobo plánovaných investícií bez adekvátnych analýz, ako je Tichý potok a VN Ipeľ, po nezvládnutú revitalizáciu vodných tokov z Plánu obnovy.

Počas energetickej krízy sa naše podniky namiesto podpory envirorezortu, dočkali hanlivých slov od samotného ministra Budaja, ktorý im odmietal pomôcť. V prípade Slovalca tak došlo k odstaveniu pecí a o prácu tak definitívne prišli stovky ľudí, čomu sme sa v strane HLAS venovali už viackrát.

Rezort nedokázal napriek sľubom zabezpečiť efektívnejšie čerpanie finančných zdrojov z operačného programu Kvalita životného prostredia. Mnohé výzvy ostali nevyhodnotené. Projekty zrušené, tak ako to bolo v prípade sanácie environmentálnych záťaží. K 30.4.2023 je miera čerpania OPKŽP na úrovni len 65,14% z alokácie zdrojov EÚ. Rovnaký osud postihol aj Environmentálny fond, kde dochádzalo k chaotickým zmenám celého jeho fungovania, čo kritizovali najmä zástupcovia samospráv. Výzvy boli vydávané chaoticky, na prípravu podkladov bol extrémne krátky čas. Enormne rýchle a nie veľmi transparentné bolo však aj rozdelenie finančných prostriedkov z Plánu obnovy na ochranu prírody.  Príkladom extrémne netransparentného prístupu rezortu v rozdeľovaní financií bolo kolegiálne pridelenie dotácie ministrovi Vlčanovi, o ktorom etalón morálky, minister Budaj vedel a snažil sa to ututlať. Dotáciu v súčasnosti  preveruje NAKA. Obávam sa, že tento prípad pravdepodobne nebude v rezorte jediný.

Rezortu sa nepodarilo vyvrátiť pochybnosti okolo netransparentného prideľovania finančných prostriedkov pre vybrané neziskové organizácie. Nesmieme zabudnúť na mnohé kauzy rezortu ako boli právne služby adováta Miškoviča, utajovanie analýz na Vodohospodárskej výstavbe, kauza kúpaliska Podhájska, násilný presun SVP do Bratislavy, geotermálny vrt v Tatranskej Lomnici, nedofinancovanie Slovenského hydrometeorologického ústavu, hry okolo nedofinancovania Slovenského vodohospodárskeho podniku s následným odchodom jeho generálneho riaditeľa, niekoľkonásobné výlety ministra Budaja a jeho suity na EXPO do Dubaja a mnohé iné.

Tým, ktorí poznajú rezort a exministra Budaja bolo jasné, že rezort pod vedením tohto človeka nemôže napredovať. Personálne nestabilné ministerstvo a chaoticky riadené organizácie rezortu sa borili a boria v nekompetentnosti a nekoncepčnosti.

V rezorte prebiehalo pravdepodobne šafárenie s finančnými zdrojmi, svojim ľuďom boli neúmerne navyšované mzdy, vyplácané niekoľkotisícové odmeny, naokotransparentné výberové konania končili výberom dopredu známych kandidátov.

Neschopnosť ministerstva prinášať systémové, odborné riešenia a najmä neschopnosť vyjednávať a komunikovať s partnermi nám dovoľuje hodnotiť jeho činnosť ako absolútne zlyhanie. Činnosť ministerstva sa obmedzila na PR a veľké vyhlásenia na tlačových besedách. Chiméra okolo schopnosti ministra Budaja priniesť do rezortu dobré a odborné riešenia sa rozplynula, rezort je nefunkčný a nový minister bude musieť vyvinúť extrémne úsilie, aby rezort stabilizoval a prinavrátil mu tak potrebnú odbornosť.