V týchto dňoch dominujú na vnútropolitickej scéne dve významné európske témy: Plán obnovy a odolnosti a Pakt o migrácii a azyle.

Obe témy sú pre Slovensko veľmi dôležité a je pochopiteľné, že vyzvali živú celospoločenskú diskusiu.

Poďme najprv k téme Plánu obnovy a odolnosti.

Ihneď po júlovom summite EÚ, keď sa Slovensko dozvedelo konkrétnu sumu záchranného balíka vo výške 7,5 mlrd. EUR (v prepočte 1360 EUR na obyvateľa), sa premiér Igor Matovič verejne zaviazal uskutočniť 30 odborných konferencií na Bratislavskom hrade. Veľmi symbolické gesto, ktoré široká odborná verejnosť otvorene vítala a tešila sa na vyjadrenie svojich názorov na budúcnosť Slovenska. Premiér na tejto téme mohol získať silné renomé lídra, ktorý hľadá konsenzuálne riešenia pre celú spoločnosť s víziou na najbližších 10 rokov.

Aká je však realita? Počet verejných konferencií počas Matovičovho reformného leta  – nula. Rozhorčené reakcie zamestnávateľských zväzov, zástupcov zamestnancov, regiónov a obcí, že boli úplne vynechaní z diskusie o záchrannom balíku EÚ. Absencia uceleného návrhu národného plánu obnovy necelý mesiac pred lehotou jeho predloženia do Bruselu. Vláda stále rozpráva v inotajoch a veľmi všeobecných frázach na akékoľvek otázky médií, opozície a verejnosti. Minister Heger nás stále ubezpečuje o geniálnosti pripravovaného materiálu, ktorý bude zjavne najlepší reformný plán nielen v histórii Slovenska, ale asi aj celej EÚ. Avšak reakcie zamestnávateľov na prvé uniknuté informácie z pripravovaného plánu nie sú až také oslavné. Naopak, schyľuje sa k veľkej blamáži. Klub 500 je „rorčarovaný“ z celého procesu prípravy reformného plánu. Podľa podnikateľov návrh nie je zoznamom štrukturálnych reforiem, ale sú to „nereálne predstavy bez reálnych nástrojov“. Za najväčšie sklamanie označuje Klub 500 oblasť vedy, výskumu a inovácií najmä preto, že plán nehovorí o podpore priemyslu a priemyselného výskumu a vývoja.

Moja zásadná otázka znie: ak sme v tejto fáze nezapojili vlajkové lode slovenského priemyslu do prípravy reformného balíka, pre koho túto reformu pripravujeme? Kto bude adresátom tejto reformy s cieľom vytvárať nové pracovné miesta? Podnikatelia alebo Inštitút finančnej politiky?

Privediem príklad z Česka. Ihneď po júlovej Európskej rade ohlásil český premiér Babiš oživenie činnosti Národnej ekonomickej rady vlády (NERV), ktorá sa v spolupráci s Ministerstvom priemyslu a obchodu podieľa na príprave Národnej hospodárskej stratégie do roku 2030 a Národného plánu obnovy a odolnosti, ktorý bude ako príloha Národného programu reforiem následne predložený Európskej komisii. Národný plán obnovy by mal byť taktiež v súlade s Národným investičným plánom. Podľa podpredsedu vlády ČR Karla Havlíčka: „V Národnej hospodárskej stratégii ukážeme štruktúru priemyslu, energetiky aj dopravy do roku 2030. Budeme vychádzať z vedy, výskumu a inovácií. To všetko bude pripravené v ucelenej podobe a previazané s reformou vzdelávania a regionálnou politikou. A to všetko bude nadväzovať na národný investičný plán. Ten bude súčasťou stratégie. Zároveň bude dokument obsahovať aj klimatické ciele, ku  ktorým sa ČR v EU zaviazala.“

Jasné a konkrétne kroky. Vidíte tam absenciu českého priemyslu? Naopak, český priemysel celú diskusiu od začiatku vedie a usmerňuje. Aký to kontrast so slovenskou realitou!

A teraz zopár postrehov k Paktu o migrácii a azyle.

Európska komisia predložila minulý týždeň návrh reformy o migrácii a azyle. Pôvodný tzv. Dublinský systém je podľa mnohých prekonaný a je potrebné zaviesť nové imigračné a azylové pravidlá na európskej úrovni. Slovensko sa tejto diskusii nevyhýba, ale doteraz malo vždy jednu zásadnú podmienku: nový európsky systém nemôže zahŕňať povinné kvóty na rozmiestňovanie imigrantov do jednotlivých členských štátov. Na tejto podmienke dôsledne trvala vláda Petra Pellegriniho a podarilo sa jej blokovať akékoľvek snahy o presadenie povinných kvót do európskej legislatívy. V zmysle princípu flexibilnej solidarity, ktorý Slovensko na európskej úrovni iniciovalo, sme poskytli rôzne formy pomoci najviac postihnutým krajinám (Taliansko, Grécko) a participovali sme na projektoch integrovanej ochrany hraníc v krajinách, ktoré boli hlavnými tranzitnými tepnami pre ilegálnu migráciu (Líbya, Maroko).

V súčasnosti je veľmi dôležité, aby sme na vnútropolitickej scéne našli k téme ilegálnej migrácie konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Sú veľmi nebezpečné vyhlásenia premiéra Matoviča, vedúce k vytĺkaniu lacného politického kapitálu z tejto citlivej témy. Treba ofmietnuť jeho tvrdenia, že vláda premiéra Pellegriniho síce odmietla povinné kvóty, ale neuplatňovala princíp flexibilnej solidarity. Hore spomenuté príklady sú v príkrom rozpore s tvrdeniami I. Matoviča.

Naopak, je potrebné neustále vyzývať premiéra Matoviča, aby bol aktívnejší na európskej a medzinárodnej úrovni. Jeho absencia na stretnutí premiérov Poľska, Maďarska a Česka s predsedníčkou Európskej komisie. U. von der Leyenovou minulý týždeň je hrubým diplomatickým prešľapom, ktorý neospravedlní ani tvrdenie podpredsedu NR SR Šeligu, že V4 je v súčasnosti toxické zoskupenie. Šeligove vyjadrenie je pritom v rozpore s oficiálnou pozíciou MZVaES SR,  ktoré priznáva Vyšehradskej spolupráci významné miesto v slovenskej susedskej a regionálnej politike. Jednotný výkon a predvídateľnosť v zahraničnej a európskej politike sú atribúty, ktoré predurčújú kredibilitu Slovenska u našich partnerov. Ak budeme absentovať na medzinárodnom poli a vysielať zmiešané signály našim bezprostredným susedom a spojencom, zníži to našu dôveryhodnosť. A téma migrácie je veľmi citlivá téma na to, aby sme mohli hazardovať s podporou tých, ktorí stoja na našej strane.

Zdroj: https://peter2020.blog.pravda.sk/2020/10/01/plan-obnovy-a-pakt-o-migracii/