Iniciatíva odvolaného predsedu vlády Eduarda Hegera dodať na Ukrajinu  bojové lietadlá Mig 29 v plnej nahote odhalila, aké nebezpečné je pre štát, keď sa do zahraničnej politiky vkradne mesiášstvo kombinované s amaterizmom. Výsledok nemôže byť iný, ako politické dobrodružstvo ohrozujúce bezpečnosť ľudí.

Ako predseda vlády som sa snažil vždy robiť politiku, ktorá je predvídateľná, zodpovedná voči partnerom nielen v zahraničí, ale aj zrozumiteľná občanom u nás doma. Nemôžem uveriť tomu, že odvolaný predseda vlády Heger po bruselskom rozhovore s ukrajinským prezidentom Zelenským prisľúbil dodávku lietadiel, hoci ani len netušil, či ako odvolaný predseda vlády má na to právo. Takto sa nebuduje kredit v zahraničí! Práve naopak – takéto sľuby bez poznania reálií poškodzujú dobré meno Slovenskej republiky.

To však nie je všetko. Príde domov postaví sa na tlačovku a bohorovne vyhlási, že tie lietadlá dodá. Vzápätí prizná, že vlastne ani nevie, či ich môže dodať, pretože nevie či má na to právo ako odvolaný predseda vlády. Keď mu odkazujú ústavní právnici, že to nemôže urobiť, vykrikuje niečo o jednorazovej zmene ústavy. Namiesto toho, aby sa obrátil na ústavný súd. Nezodpovedné a amatérske od politika, ktorý stratil politickú podporu doma a hľadá témy v zahraničí, riskujúc bezpečnosť krajiny.

Aby bolo jasné. Zahraničná politika je iba taká silná, akú má dôveru a podporu ľudí.  Žiaľ, toto Heger s ministrom obrany Naďom stále nepochopili a dnes hrajú so Slovenskom doslova ruskú ruletu. HLAS – sociálna demokracia nespochybňuje vojenskú pomoc Ukrajine. Je napadnutým štátom a musí sa brániť. Rozhodnutia musia byť však zodpovedné  a zohľadňujúce prípadné riziká pre náš štát.

Chcem zdôrazniť, že akcentujeme pri podpore vojenskej pomoci Ukrajine dve základné podmienky: nesmie byť ohrozená obranyschopnosť samotnej SR a pomoc musí byť súčasťou kolektívneho rozhodovania na úrovni NATO a EÚ.

Vidíme, že Poliaci sú v prípade dodávok lietadiel na Ukrajinu veľmi opatrní a žiadajú kolektívne rozhodnutie NATO. Nemecká ministerka zahraničných vecí sa rovnako nehrnie do tejto formy pomoci a podobne aj francúzsky prezident.

Verejne sa teda pýtam, čo teda viedlo Eduarda Hegera k tomuto kroku? Kto mu dal mandát dávať takéto strategické prísľuby, keď je v demisii? S kým konzultoval toto rozhodnutie keď nezvolal ani Bezpečnostnú radu štátu? Ako môže vyjsť s tak zásadným stanoviskom, keď ani v koalícii nie je zhoda? Vykrikuje, že chce stáť na správnej strane dejín, stačilo by keby stál na strane ľudí a štátu, ktorý dočasne vedie.

Platí, že zúfalí ľudia, robia častokrát zúfalé činy. Ale nesmieme im dovoliť, aby pri tom ohrozovali životy väčšiny, ktorá im už dávno nedôveruje a čaká, aby ich vo voľbách poslala do minulosti.