Stali sme sa politickým laboratóriom jedného experimentu nezrelého politika.

Ak ma niečo dnes zásadne znepokojuje v slovenskej spoločnosti, tak je to jej narastajúca radikalizácia. Pred časom som varoval vládu, aby nenarúšala konsenzus medzi ňou a ľuďmi, pretože môžu nastať procesy, ktoré v konečnom dôsledku napomôžu rastu extrémizmu a volaniu po nastolení tvrdej ruky. Žiaľ, pomaly sa začínajú napĺňať moje obavy akoby v priamom prenose. Nedostatočné ekonomické opatrenia, ktoré ohrozujú kvalitu života, sebastredná politická improvizácia predsedu vlády, ktorý za nepriateľov označil všetkých pandemiológov a odborníkov, nezmyselné šikanovanie ľudí s nejasným zdravotným zámerom namiešali emotívny spoločenský koktail, ktorý môže nečakane vybuchnúť a vlastne už vybuchuje na ktoromkoľvek mieste Slovenska. 

Ľudia začínajú mať dosť chaosu a začínajú protestovať bez ohľadu na vládne zákazy a príkazy. Spoločnosť si vytvára vlastné pravidlá prežitia a spravodlivosti, ktorá v konečnom dôsledku oslabuje dôveru k štátu. Vláda zlyháva na celej čiare. Namiesto upokojovania verejnosti sa jej predstavitelia hádajú v priamom prenose a nechávajú si vo verejnom priestore odkazy, ktoré vnášajú ešte väčší zmätok do riadenia krajiny. Namiesto hľadania spoločenskej dohody sa premávajú vo vojenských uniformách ako symboloch moci. Slovenská republika svojou atmosférou pripomína viac vojenský tábor ako demokratický štát. Spoločnosť sa delí na občanov druhej kategórie, hrozí sa represiou a pod rúškom boja s pandémiou sa plíživo deštruujú demokratické piliere štátu. Vytratila sa súdržnosť a len jeden názor je ten správny. Kto ho neprijme, nepokorí sa a nezaradí sa do radu podľa neprehľadných pravidiel, je potrestaný. Krajinou sa šíri chaos, ktorý je ideálny na rozklad demokracie, pretože vytvára základ pre politickú svojvôľu.

Dnes sa nedá vyjsť na námestie a prezentovať svoju nespokojnosť, ako sa riadi štát. Nemôže sa povedať, vláda odmietla pomôcť ohrozeným skupinám, rozbila sociálny dialóg, pretože by sa porušili ňou stanovené pravidlá. Chcú, aby ľudia mlčali zatvorení doma a prjímali príkazy prostredníctvom nekončiacich sa tlačových konferencií, ktoré skôr pripomínajú one man show než informácie pre verejnosť. Stali sme sa politickým laboratóriom jedného experimentu nezrelého politika. Poslúchať a neodporovať je imperatívom dnešných dní. Stojíme pred zásadnou otázkou, ako ďalej. Opozícia nemá dostatok hlasov, aby mohla vysloviť nedôveru tejto vláde. Môže sa oprieť iba o vôľu ľudí zmeniť pomery na Slovensku. Nie búchanie do brány Úradu vlády, ale pokojné internetové hlasovanie môže ukázať, ako je to s volaním po zmene. Aj keď sa koaliční poslanci bohorovne tvária, že im ľudia nemajú čo prikazovať v referende, je to jediná demokratická cesta zmeniť budúcnosť krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Poďte hlasovať!