Zmeny, ktoré nastali po roku 2018, sú nemenné a trvalé, upozorňuje v rozhovore pre TREND predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Treba sa na ne pripraviť a adaptovať. Krízy ukázali, že v niektorých oblastiach bude nevyhnutné posilniť postavenie štátu a zmeniť model jeho spravovania.

Ako hodnotíte súčasný stav krajiny?

Musím povedať, že Slovensko sa dnes nachádza v rozklade. Máme napätú spoločnosť, kde prevláda emócia strachu, hnevu a beznádeje. Veľmi pozorne počúvam tlačové konferencie svojich politických protivníkov, no málokto hovorí o Slovensku, málokto hovorí o ľuďoch, o budúcnosti krajiny. Po 30 rokoch našej existencie, ktoré sme nedávno oslávili, žiaľ, musím skonštatovať, že sme sa po tej ceste, hoci zo začiatku veľmi úspešnej, stratili a zastali sme. V niektorých oblastiach sme začali skoro cúvať.

Ako sa Slovensko dokáže posunúť dopredu?

Krajina potrebuje nový impulz a povedať si, kde vlastne chceme ísť. A takto vediem odbornú diskusiu vnútri Hlasu, aby sme prišli s pozitívnou kampaňou, aby sme prišli s kampaňou o budúcnosti Slovenska na viac ako jedno volebné obdobie. Momentálne stále nevieme, kde chceme byť napríklad v roku 2035.

Má na to Hlas-SD dostatočný počet členov a expertov?

Sme plne organizovaná celoštátna politická strana zastúpená v každom jednom regióne s viac ako dvetisíc riadnymi členmi a obrovským množstvom sympatizantov. Som rád, že prvá skúška – regionálne a samosprávne voľby, dopadla pre stranu výborne, lebo spomedzi politických strán sme mali najväčší počet starostov a primátorov a aj v počte poslancov dýchame KDH na chrbát. To nám dalo veľkú možnosť nevenovať sa už strane dovnútra, ale hovoriť o programovej výbave.

Čo je teda kľúčovým bodom vášho programu?

Pri vzniku strany som definoval, že naším hlavným programom a bodom záujmu je človek od narodenia až po jeho dôstojnú starobu. Sú to veľké výzvy a v zákulisí Hlasu už viac ako rok a pol pracujú odborné skupiny ľudí, často zastúpené aj ľuďmi zvučných mien, ktorí však chcú zostať viac odborníkmi ako politikmi, preto sme ich nepredstavovali.

Budete sa snažiť osloviť aj iných partnerov?

Vízia sa nebude dať urobiť bez toho, aby sme sa na nej zjednotili, a preto sa budeme v najbližších mesiacoch snažiť akoby dostať na jednu palubu mestá a obce, ale aj zamestnávateľov, pretože nemôžeme ignorovať tých, ktorí prácu dávajú. Potrebujeme, aby ľudia mali prácu, za to aj dobrú plácu a dobré pracovné podmienky. Preto musíme mať za partnerov firmy, podnikateľov, živnostníkov, ale aj veľké spoločnosti na Slovensku. Tretí pilier zjednotenia musí byť občan a štvrtým do partie je štát a vláda. Keď títo štyria nájdu spoločnú reč, dáva to dobrý základ na to, aby sme sa pozviechali z marazmu.

Dokážete byť v tomto zmysle opakom toho, čo robila súčasná vláda?

Trpíme energetickou a ekonomickou krízou, infláciou a vláda nekomunikuje s firmami a s priemyselným sektorom na Slovensku pri vážnych výzvach, ako je prechod na zelenú ekonomiku, čo je pre priemyselnú krajinu veľmi vážna téma. Absentujú tí, ktorých sa tieto témy týkajú. Chcem garantovať, že pokiaľ budeme hovoriť o priemysle, na druhej strane stola budú sedieť priemyselníci. Politika nie je len o dokazovaní si osobných ambícií. Ja, chvalabohu, tú skúsenosť už mám za sebou, a preto chcem ukázať, že politika sa dá robiť aj elegantne, dôstojne, odborne, slušne.

Keby ste sa stali predsedom vlády, čo by boli vaše priority? Aká by bola vaša premiérska téma?

Premiérskych tém by sa malo nazbierať veľmi veľa, ale aby ich premiér zvládol aj reálne odexekvovať alebo aj odsledovať ich plnenie, musia to byť témy, ktoré nás najviac trápia. Prvá veľká téma je dlhodobá zdravotno‑sociálna starostlivosť o obyvateľov. Vnímam tam celý proces života, čo je aj prevencia a všetky opatrenia, ktoré vedú k udržaniu zdravého životného štýlu. Sociálna a zdravotná starostlivosť sa však nemôžu deliť, musí sa odstrániť rezortizmus. Preto to musí byť premiérska téma, lebo minister práce a sociálnych vecí to berie ako sociálnu službu, minister zdravotníctva to poníma stále ako nemocnicu alebo liečenie. Téma, kde je takýto veľký rezortizmus, musí byť premiérska, aby sa odstraňovali bariéry.

Mohli by ste špecifikovať svoje ďalšie premiérske témy?

Ďalšia sčasti súvisí s demografiou, je to nedostatok pracovnej sily. Tá by mala byť spojená s vytváraním pracovných miest, modernizáciou, inováciami, reakciou na automatizáciu, robotizáciu, to znamená na kompletnú zmenu trhu práce. Čiže povedzme demografia, trh práce a inovácie.

Samozrejme, veľkou témou, aspoň na úvodné obdobie vlády, musí byť po kríze aj energetika a ceny energií, respektíve celá reštrukturalizácia tohto prostredia, pretože kríza nám ukázala jednu vec – že pandémia, energetická kríza, inflácia, ale aj vojna na Ukrajine zmenili svet.

Čo to pre nás znamená?

Je iluzórne myslieť si, že sa ešte niekedy budeme môcť vrátiť. Zmeny sú nemenné, trvalé. Jednoducho už nikdy viac si nemôžeme ani len pomyslieť, že budeme žiť, ako sme žili v roku 2018. Téma energetiky sa bude musieť riešiť až na úrovni premiéra, pretože tam bude musieť prísť k zásadným rozhodnutiam, ako je zadefinovanie toho, aké energetické zdroje musia byť v rukách štátu.

Nikdy nebudem súhlasiť s tým, že atómovú elektráreň má na liste vlastníctva spoločnosť, v ktorej má štát možno tretinu. To je strategická infraštruktúra, ktorú môže prevádzkovať špičkový prevádzkovateľ, ktorým nemusí byť úplne štát, ale ten ju má vlastniť, mať ju pevne v rukách. Premiér bude mať roboty ako na kostole a popritom ešte, samozrejme, každého jedného ministra kontrolovať, či robí svoju robotu. Ale aj na to máme plán.

Mohli by ste byť konkrétnejší?

Slovensko po tridsiatich rokoch musí zmeniť štýl vládnutia. Preto máme a pripravujeme projekt moderného vládnutia, kde musí na úrade vlády vzniknúť centrum moci. Všade vo svete majú úrad predsedu vlády, ktorý má aj nejaké právomoci. Dnes, žiaľ, v zmysle kompetenčného zákona je predseda vlády moderátorom zasadnutí vlády, ktorý nemôže ani žiadnym dekrétom, ani žiadnym nariadením ministrovi niečo prikázať. Uznesením mu to môže povedať iba celá vláda. A minister ho rešpektuje len preto, že sa bojí, že ho premiér odvolá.

Musí sa zmeniť celý tento štýl, na Slovensku musí vzniknúť nové, moderné centrum vládnutia, úrad predsedu vlády s kompetenciami a s takým stavom, aby mohol vyhodnocovať plnenie jednotlivých politík, aby ich mohol kontrolovať a aby mohol aj primerane postihovať toho, kto ich plniť nebude. Jedno bez druhého nepôjde.

Máte už nejakú predstavu, ako by mohol úrad vlády fungovať po novom?

Okrem obsahu sa venujeme technike, ako to potom vykonať, pretože sa pozeráme na iné krajiny, kde naozaj existujú buď poverenci premiéra, alebo štátni tajomníci akoby premiéra. Alebo sú to podpredsedovia vlády, ktorí nemajú ministerstvo, ale majú pod sebou tieto priority, keď sú nadradení jednotlivým rezortným ministrom a koordinujú ich činnosť, ak sa téma týka troch až štyroch rezortov. Pevne verím, že po voľbách bude chuť aj ochota po tridsiatich rokoch trošku zatriasť krabicami, lebo ak nezmeníte aj štruktúru riadenia, len mať nové ciele a vízie, to bez toho fungovať nebude.

Bude si to vyžadovať väčšiu zmenu zákonov a zároveň politickú podporu. A možno aj mať presný plán, ako by to malo vyzerať. Už niečo podobné pripravujete?

Už robíme na konkrétnom pláne. Vnútorne už máme dohodu, že k septembru budeme mať na mnohé témy aj paragrafové znenie, pretože Slovensko nemá čas. Už nemôžeme zopakovať situáciu spred troch rokov, keď prišli do vlády síce politici, možno dlhoroční, ale všetko opoziční, bez skúseností s vládnutím. Mnohí prezentovali svoju neskúsenosť ako obrovskú výhodu a vidíte, kam sme došli. Myslím si, že Slovensko si nemôže dovoliť taký luxus, že vláda sa bude rok len rozhliadať. Budú potrebné zmeny kompetenčného zákona, spôsobu riadenia aj určitý presun kompetencií, pretože tu si treba naozaj povedať, či rezorty nie sú delené tak, že ich agenda nezodpovedá modernej dobe.

Kedy chcete predstaviť plán nového riadenia vlády?

Budeme o tom musieť hovoriť veľmi intenzívne a plán predstavíme určite skôr ako po voľbách. Predstavíme plán nového spôsobu vládnutia a v pozadí už budeme mať nachystané aj paragrafové znenie, aby sme to s koaličnými partnermi hneď mohli dať na stôl a do mesiaca alebo do dvoch nakonfigurovať vládu tak, aby už od začiatku išla v novom systéme.

Premiérske témy by mali prvýkrát v histórii pomôcť odstraňovať rezortizmus, ktorý je tragédiou a brzdou akéhokoľvek rozvoja. Aj v minulosti sa mnohé veci neudiali len preto, že jedno ministerstvo súperilo s druhým a výsledkom bolo, že pre Slovensko sa nakoniec nič neurobilo. Toto sa musí skončiť.

Nie je problém aj v tom, že každý minister môže patriť pod inú politickú stranu a dosah premiéra na ministrov iných strán nemôže byť z princípu taký silný?

Premiérske témy má premiér nielenže mediálne zastávať, ale aj reálne cez to nové centrum vládnutia mať moc do toho zasiahnuť a vynútiť si ich plnenie, keby sa náhodou minister „štorcoval“, lebo mu predseda jeho strany hovorí niečo iné.

Veríte, že sa to podarí uskutočniť?

Všade vo svete sú ministri z rôznych koaličných strán a vlády sú pestrofarebné. Aj u nás, ale všetci musia vedieť, že pracujú pre Slovenskú republiku a nie pre svoju stranícku centrálu a pre svojich priaznivcov na ministerstve. Keď sa to zmení, ak zmeníme sčasti zákony a sčasti aj myslenie ľudí, potom to môže dať veľmi dobrý základ na moderné a elegantné riadenie našej krajiny. Sme 5,5-miliónová krajina. Nie sme tanker, ktorý sa musí mesiac otáčať, aby zmenil kurz. Môžeme skúšať nové veci bez toho, aby sme na to potrebovali desaťročia.

Čo plánujete spraviť, aby sa chaos, ktorý tu momentálne nastal, už nezopakoval?

Vrátim sa k ústave. Títo ľudia pošliapali pravidlo, že keď raz stratíte dôveru a nedokážete získať novú, čo najrýchlejšie musíte ísť preč a uvoľniť cestu novej vláde. Ani vo sne nám nenapadlo a podľa mňa ani tým, čo písali ústavu, že to vôbec treba detailne napísať. Hoci nemám rád, keď sa z ústavy robí trhací kalendár, prišli sme s návrhom, že to tam asi fixne napíšeme. Ak vláda stratí dôveru, tak ak prijme uznesenie o skrátení volebného obdobia, musí to byť do 120 dní vybavené aj s voľbami. A ak sa do 45 dní od toho, ako padne vláda, nevytvorí nová, predseda parlamentu automaticky vyhlási do 110 dní voľby.

Jedným z najväčších problémov posledných rokov bolo, že politici málo počúvali ľudí.

Politika sa musí vrátiť k ľuďom. Úplne sa od toho vzdialila. Ak bude Hlas rozhodujúcou silou vo vláde, vláda obíde každý jeden okres na Slovensku za volebné obdobie dvakrát. Dávam tu verejný prísľub, že budeme vo Vranove nad Topľou riešiť problémy, ktoré trápia Vranov nad Topľou, pretože tie sú úplne iné ako problémy ľudí v Čadci a úplne iné ako v Krupine. A vláda tam musí prísť za prvé dva roky aspoň raz a rozhodnúť aj o zásadných investíciách. A o dva roky musí prísť skontrolovať, či sa to aj napĺňa a či sa to rieši.

Aký máte vzťah k referendu?

Som zástancom referenda, povedal by som: hlas ľudu, hlas Boží. Keď nám ľudia moc dávajú, majú mať právo nám ju aj odobrať. Čiže môj prvý počin, keby sme hovoril o zmene ústavy, je vrátiť možnosť referenda o predčasných parlamentných voľbách. Keď sa ma budete pýtať na kvórum, lebo mnohí hovoria, či znížiť alebo nie, myslím si, že referendum je taká vážna vec, že 50-percentná hranica je takou dobrou brzdou, aby sa z referenda nestal inštitút, ktorý by ho dehonestoval a ktorý by sa dal zneužívať každý druhý týždeň na niečo iné. V zásadných otázkach je 50 percent v poriadku. Ak bude dopyt znížiť to, môžeme o tom hovoriť, ale zatiaľ si nemyslím, že je to dôležité.

Úspešné krajiny budú tie, ktoré sa s dlhodobými problémami dokážu vyrovnať. Podarí sa to aj Slovensku?

Poďme konečne robiť už aj to, z čoho už my ako politici nebudeme mať prospech, ale budú mať prospech ľudia, ktorí prídu po nás, a hlavne Slovensko. Začnime konečne sadiť stromy, hoci vieme, že my v ich tieni už sedieť nebudeme. V minulosti sme robili také chyby, že sme sa vždy sústredili len na to, kde budeme strihať pásku a čo nám vo voľbách donesie percentá. Ale poďme už robiť aj rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na náš dobrý volebný výsledok, ale sú pre krajinu kľúčové.

Ako zmeniť politické nastavenie tak, aby sme to dokázali?

S každými voľbami začíname od nuly. Príde nová vláda, odmietne všetko, čo urobila predchádzajúca, a ide začať od nuly. Urobila to aj táto vláda. Mnoho rozvojových projektov zrušila. Mali by sme si brať vzor od krajín, kde sa vedia zjednotiť na nejakej vízii. Politický cyklus síce ovplyvňuje politické nálady, lebo raz sú pri vláde ľavičiari, raz pravičiari alebo liberáli, ale tieto vlády sa potom líšia len nástrojmi, akými chcú dosiahnuť cieľ. Ale ten sa volebnou výmenou vlád nemení.

Na Slovensku je problém, že meníme aj cieľ, aj nástroje, a tak sme stále na tom istom mieste. Stratili sme sa a začali sme cúvať. Do budúcna musí platiť, že sa budeme musieť v širšom politickom spektre dohodnúť. Ak nám napríklad klimatológovia hovoria, že v roku 2035 hrozí, že 40 percent územia Východoslovenskej nížiny bude trpieť suchom a nebude sa tam dať nič pestovať, povedzme si, že poďme postupne každým rokom investovať do špeciálnych závlahových, vodozádržných systémov. Aby tam tá voda bola, každá nová vláda by tento cieľ nemala rušiť a mala by pokračovať.

Momentálne existuje veľký múr medzi opozíciou a vládou. Ako to zmeniť?

V témach, ako je budúcnosť Slovenska, sme odkázaní na spoluprácu. Parlament dnes nie je schopný odborne diskutovať o vážnych témach. Ale viem si živo predstaviť, že by vláda podporila vznik výboru, aký majú napríklad vo Fínsku. Majú výbor pre budúcnosť Fínska, kde sú zastúpené všetky politické strany. Politické tričká idú bokom a hovoria o tom, kde chcú mať Fínsko o 20 rokov.

Slovenský dlh by mal ešte pár rokov klesať a potom začne exponenciálne rásť s tým, ako bude starnúť populácia. Otázka je, ako sa k tomu postaviť.

Z krátkodobého hľadiska nemôžete uprednostniť excelovú tabuľku pred životom ľudí. V tomto prípade som odporcom chladnokrvných ekonómov, ktorí by dnes chceli pomaly znížiť dôchodky, lebo v roku 2068 ich nebudeme schopní splácať. Musíme riešiť a musíme sa pozrieť, v akej ekonomickej a sociálnej situácii sú dnes naši seniori. Ale z dlhodobého hľadiska alebo zo strednodobého máte pravdu, je to vážny problém.

Z dlhodobého hľadiska budeme musieť urobiť vážne opatrenia na to, aby sa Slovensko začalo znovu zlepšovať v pridanej hodnote, aby sa HDP začalo v prepočte na obyvateľa zvyšovať rapídnym tempom, lebo sme sa zastavili. Už ani nedobiehame Európsku úniu, už nás predbehli aj také krajiny, o ktorých sme sa vždy s posmeškom vyjadrovali, že sú za nami.

Prednedávnom ste boli na návšteve u nemeckého kancelára Olafa Scholza. Jeho politika, vízia, fungovanie krajiny sú vám blízke?

Mali sme dlhý rozhovor, ktorý sa z pôvodných tridsiatich minút predĺžil na hodinu. Stotožňujem sa s tým, čo naznačil kancelár vo svojej reči, keď povedal, že došlo k zmene časov. Zmenil sa svet, už sa nikdy nevráti a my sa musíme prispôsobiť. Ja dopĺňam, že Slovensko sa musí nachystať na éru trvalej modernizácie.

Čo najviac oceňujete na nemeckej SPD?

Vedia odborne diskutovať, pozerajú za horizont a hlavne, keď prijímajú rozhodnutia, prijímajú ich veľmi rozvážne. Nie hŕŕ systémom, nie takým, že poďme len po nálade, ale sú schopní občanom povedať aj tvrdú pravdu, hoci sa im to nepáči. To podľa mňa robí z politika štátnika, keď je schopný povedať spoločnosti: Ja viem, že sa vám to nepáči, ale situácia je takáto, toto je, žiaľ, pravda a s ňou sa musíte zmieriť.

Je pre vás O. Sholz ako nemecký kancelár inšpiráciou?

Olaf Scholz, ako sám priznáva, nepatrí medzi charizmatické osoby, ktoré teatrálne zaujmú. Je poctivo pracujúci, pokojný a možno na prvý pohľad hneď úplne nezaujme, ale pre Nemcov predstavuje stabilitu. Bol by som rád, keby aj Hlas bol do budúcna pre Slovákov garanciou stabilnej, odborne pripravenej vlády, ktorej sa ľudia nemusia báť a za ktorú sa nebudú musieť hanbiť na Slovensku, ale ani v zahraničí.