Dnes si pripomíname deň Ústavy SR. Ústava je pre väčšinu z nás čosi abstraktné, komplikované a veľmi vzdialené od našich každodenných starostí. Napriek tomu je Ústava a jej ustanovenia takou zákonnou normou, ktorá nám všetkým garantuje rovnosť pred zákonom a spravodlivosť pri uplatňovaní zákonných noriem voči každému jednotlivcovi rovnako a bez rozdielov. To rovnako a bez rozdielu je veľmi dôležité. V praxi to znamená -ľudovo povedané – padni komu padni. Ja ako politik sa k tomuto princípu plne hlásim a urobím vždy všetko preto, aby akékoľvek porušenie zákona bolo spravodlivo potrestané. Ale cesta od podozrenia zo spáchania trestného činu po právoplatné odsúdenie býva dlhá a komplikovaná. Tento proces je založený na postupoch, ktorá musia mať zákonnú formu a všetci zúčastnení rovnaké práva. Nech sa nám to páči alebo nie, musí to tak byť. Ak sa do tohto procesu dostanú prešľapy alebo chyby, tak sa možnosť spravodlivého potrestania vinníka znižuje. Porušovaním týchto pravidiel vzniká totiž situácia, ktorá je výsledkom právne nie obhájiteľného procesu voči vinníkovi – nastoľuje sa tak voči nemu nespravodlivosť.

Nežijeme už v biblickej spoločnosti, kde platilo oko za oko, zub za zub, ale v spoločnosti, kde platí – nespravodlivosťou spravodlivosť nedosiahneš. Tak ako som vyššie napísal, v trestnom procese musia mať všetci zúčastnení rovnaké práva. Na to, aby bol tento princíp dodržaný, dohliadajú prokurátori a sudcovia. Sú to normálni ľudia, žijú medzi nami, majú svoje rodiny, známych, susedov. Nežijú vo vákuu a ich rozhodovanie je o to ťažšie, že na ich konanie pozerá celá verejnosť. Tá verejnosť má spravidla vždy isté očakávanie. Hovorí sa tomu „spoločenská objednávka“. Na začiatku každej spoločenskej objednávky sú objektívne skutky a procesy, ktoré sa nám (verejnosti) nepáčia, nesúhlasíme s nimi a snažíme sa ich svojím konaním (zúčastníme sa protestu, podpíšeme petíciu) ovplyvniť poprípade zmeniť. Pri informovaní o týchto procesoch majú nezastupiteľnú úlohu novinári, ktorí verejnosť informujú. Správna informácia je v prvom rade pravdivá, vecná a objektívna. Ale novinári nám prinášajú i komentáre. Oni sú tí šťastní a osvietení, ktorí majú informácie z prvej ruky (častokrát nadobudnuté pochybným spôsobom) a dávajú ich verejnosti tak, aby Vám neinformovaným „otvorili oči“ a podľa potreby buď vzbudili spravodlivý hnev alebo bagatelizovali.

Pre informovanie spoločenskej objednávky sa dnes nezakryte prepožičiavajú aj vysoko postavení prokurátori, policajti a sudcovia, tí ktorí by z povahy svojej činnosti mali byť zdržanliví, mlčanliví a opatrní vo vyjadreniach o svojej práci. Dnes sme žiaľ svedkami toho, že prokurátori dávajú novinárom rozhovory, unikajú im uznesenia, vyšetrovatelia informujú novinárov o pripravovaných akciách a k zásahom si pozývajú televízne štáby. Toto všetko formuje verejnú mienku a spoločenskú objednávku, čo v konečnom dôsledku vytvára na sudcov nepríjemný tlak a tých ovplyvňuje ich rozhodovanie. Dennodenne čítame o práci teamu a antiteamu, kto koho chytil a kto koho mohol chytiť a nechytil. Normálny občan sa v tom nevie orientovať podľa faktov, ale iba poctivo a výsledkom je frustrovaný občan. V jednom včerajšom komentári sa píše „Z generálneho prokurátora až mrazí“. Mňa mrazí pri pomyslení, aká šachová partia sa tu hrá? Podľa akých pravidiel? Kto budú ďalší obetovaní pešiaci? A kto je ten Joker, ktorý hrá v tomto pomýlenom boji dobra so zlom. A ktorá strana je dobrá a ktorá zlá?

Právo musí platiť pre každého rovnako a nesmieme ho kriviť ani rúškom dosiahnutia ušľachtilých cieľov.