O rok v takomto čase sa budú konať ustanovujúce rokovania zastupiteľstiev. Po deviatich voľbách do orgánov samosprávy obcí už dokážeme viaceré veci prognózovať. Nie víťazov ani nosné témy, ale niečo iné. V podstate to, čo limituje občiansky aj politický život v komunitách.

Istota v nejasnostiach

S istotou nemôžeme povedať, že najbližšie funkčné obdobie samospráv bude päťročné. K získaniu politickej podpory na zmenu ústavy vedie ešte kľukatá cesta. S určitosťou nemôžeme ani povedať, že budúcoročné jesenné voľby pre komunál aj župy budú oddelené. Hoci dôvodov je veľa, aj tu treba získať politickú podporu.

Napriek týmto nejasnostiam máme istotu v tom, že volebná účasť v komunálnych voľbách bude naďalej patriť medzi najvyššie spomedzi všetkých volieb. Tiež si môžeme byt istí, že v niektorých obciach bude nezáujem obsadiť richtársku stoličku alebo všetky mandáty v zastupiteľstvách. Ostatné sa na základe doterajších skúseností z deviatich volieb do orgánov samosprávy obcí dá predpokladať. Svojím spôsobom to bude „správa o stave v komunitách“.

Individuálne zlyhania sa opakujú

Samospráva je jedinečný, komunitný a regionálny rozmer praktickej politiky. V menších samosprávach sú procesy bezprostrednejšie ako v tých väčších, kde vidíme výraznejšiu mieru anonymity. Stačí si porovnať volebnú účasť na vidieku a vo veľkých mestách.

Pravdou však zostáva, že komunitný prístup k správe miestnych záležitostí so sebou prináša aj situácie, ktoré vrhajú na naše „miništáty“ nie celkom najlepšie svetlo. S istotou môžeme povedať, že to nie je systémová chyba, ale individuálne zlyhania. Horšie je to vtedy, ak sa tieto zlyhania opakujú. Možno v inom chotári, ale s podobným scenárom. Inak to asi nebude ani na budúcoročnú jeseň.

Komunálna noblesa

Kultové video z Fekišoviec zo Sobraneckého okresu ilustrovalo po komunálnych voľbách miestny život volených orgánov v obci. Ukázalo sa, že drvivá väčšina poslancov bola proti pani starostke, ale do zastupiteľstva nastúpili neskúsení, ktorí potom i rezignovali. Akousi smutnou normou je prepisovanie trvalých pobytov. Nielen voličov, ale dokonca aj samotných kandidátov.

Potrebujeme spolupracujúce obce, a nie rozhádané komunity. Na to sú zákony krátke. Vytvárajú rámec a všetko ostatné je iba o ľuďoch.

Ostré súboje podporovateľov jedného či druhého kandidáta na richtára sú tradičným folklórom vo viacerých obciach. Až má nezainteresovaný človek pocit, že ani po ohlásení výsledkov volieb tieto skupiny k sebe nedokážu nájsť cestu. Tak vytvárajú atmosféru permanentného komunitného konfliktu počas celého volebného obdobia. Bez ohľadu na víťaza volieb, jeho rival má na svojej strane aktívnu skupinu podporovateľov, ktorá dá o sebe kedykoľvek vedieť. Nielen na pôde obecného úradu, ale aj na športových či kultúrnych podujatiach.

Horšie je to tam, kde vyburcované emócie musí krotiť polícia, riešia ich súdy a prokuratúra. Pre tých so slabšou pamäťou stačí pripomenúť, že Rómovia na Spiši, presnejšie v Žehre, sa kvôli starostovi doslova kaličili. Možno si spomenieme na slávnostné rokovanie zastupiteľstva v Richnave v Gelnickom okrese, keď mal starosta problém prečítať sľub. Demokracia im dovoľuje kandidovať a voliči si jednoducho vybrali najlepších spomedzi seba. Ťažko povedať, či to vypovedá viac o nárokoch voličov, alebo o kvalitách kandidátov.

Zvolávanie ustanovujúceho rokovania zastupiteľstva v poslednej chvíli, v posledný možný termín, sa tiež opakuje v časti samospráv. Až sa natíska otázka: Čo je horšie? Čakanie na posledný možný termín alebo keď novozvolený richtár koná vopred a sľub zloží u notára? Dlhý rad neštandardností by sme mohli uzavrieť aj tak, že sa stráca komunálna noblesa. Vidíme to aj v situáciách, keď sa výmena na richtárskom poste uskutoční bez preberacieho protokolu. Končiaci starosta nechá kľúče na úrade a ten novozvolený si má poradiť sám. Veď kandidoval, vyhral, tak nech sa stará. Len aby sa nezopakovala situácia z Tajnej pri Vrábľoch, kde starostovanie víťazovi volieb „so skúsenosťami začiatočníka“ vydržalo dva dni. V obci Podhorany pri Nitre zostala novozvolená starostka bez zamestnancov úradu. Po deviatich komunálnych voľbách to nepôsobí ideálne, ale aj to je súčasť povolebného života v samosprávach. Počkajme si teda na desiate riadne voľby do orgánov samosprávy obcí. Nezabúdajme, že samospráv je takmer 3 000 a počet takýchto či podobných excesov nebude vypovedať o stave samosprávy, ale o stave v komunitách.

Rôzna kvalita, odlišné nároky

Iba ťažko sa dá predpovedať, čo z toho uvidíme na budúci rok. A najmä, v akej miere. Samospráva je jedinečná v tom, že buď sa spravuje sama, alebo ju spravujeme sami.

Faktom zostáva, že potrebujeme spolupracujúce obce, a nie rozhádané komunity. Na to sú zákony krátke. Vytvárajú rámec a všetko ostatné je iba o ľuďoch. Preto budúcoročné samosprávne voľby odkryjú medziľudské vzťahy v komunitách a ich výsledky nebudú len odrazom volebných programov, ale zrkadlom vedenia predvolebných kampaní. Miera rizík tak bude priamo úmerná kvalite kandidátov, nárokom voličov, jednoducho – životu v komunitách. Aj to ukáže, kde sa nachádza naša spoločnosť.