Blog

HLAS - sociálna demokracia

Michal Kaliňák

Zabúdaním na vidiek sa ubližuje krajine

Michal Kaliňák
Slovensko je krajinou, ktorá stojí na samosprávach. Zo 141 miest má len deväť viac ako 50-tisíc obyvateľov, ale počet dedín,...

Slovensko je krajinou, ktorá stojí na samosprávach. Zo 141 miest má len deväť viac ako 50-tisíc obyvateľov, ale počet dedín, ktoré tvoria vidiek, predstavuje 96 % komunálu. Žije v ňom pritom 47 % ľudí. Za ostatných 20 rokov sa zvýšil počet ľudí na vidieku o 240 000, a v mestách klesol o 126 000. Aj to naznačuje, že vidiek si zaslúžil pozornosť a špeciálnu pomoc. Kým mestá sú motormi rozvoja, vidiek garanciou stability.

Štruktúra samospráv na Slovensku znásobuje pozornosť, ktorú je potrebné venovať vidieku z hľadiska jeho postavenia, zastúpenia počtu obcí vo vzťahu k počtu miest, ale aj s prihliadnutím na modernizačný dlh, dlhodobo chýbajúcu podporu medziobecnej spolupráce, uceleného rozvoja vidieckeho územia a s prognózovaním trendov budúceho vývoja. Napriek tomu, že v koncepčných dokumentoch sa formujú východiská pre rozvoj miest, na dediny sa dlhodobo zabúda. Presne to spôsobuje prepad vidieka a prehlbovanie regionálnych rozdielov. Potrebujeme zabezpečovať dostupnosť služieb, garantovať obslužnosť územia, využívať pritom potenciál vidieka a formulovať nevyhnutné východiská jeho ďalšieho rozvoja. Vidiek je plocha pre život ľudí, obilnica krajiny, územie cestovného ruchu, a pritom oklieštené investície, ubúdanie vody, slabá podpora cestovného ruchu a mnohé ďalšie faktory limitujú jeho vnímanie ako investičnej príležitosti.

Ani vízia, ani záujem

U nás sa postupne formuluje Agenda mestského rozvoja, dlhodobo však chýba koncepčný prístup k Agende vidieka, hoci práve táto rovnováha v koncepčnom prístupe z národnej úrovne vytvára predpoklady pre rozvoj krajiny ako celku.

Napriek tomu, že v koncepčných dokumentoch sa formujú východiská pre rozvoj miest, na dediny sa dlhodobo zabúda. Presne to spôsobuje prepad vidieka a prehlbovanie regionálnych rozdielov

Práve odstránením tohto dlhoročného deficitu dokážeme vytvoriť zásadné východiská pre štandardizovaný prístup ku komplexnému rozvoju územia, k využívaniu potenciálu vidieka a spoločnému prístupu k riešeniu mnohých problémov, ktoré sa týkajú územia miest a sú pritom súčasťou problémov vo vidieckom prostredí. Zdá sa však, že absentuje vízia aj záujem, hoci nechýba potreba ani riešenia.

Chýbajúca vízia rozvoja vidieka nielenže znásobuje regionálne rozdiely, ale asistuje vytváraniu skanzenov, ktoré si nikto nemôže želať. Slovensko potrebuje zaujať jasný postoj k vidieku, lebo iba definovaná postupnosť krokov dokáže znížiť rast modernizačného dlhu, spomaliť úpadok vidieckych sídiel a využiť tento priestor pre ďalší rozvoj. Na tento účel je potrebné prijať a ukotviť definíciu vidieka, aktualizovať strategické dokumenty a v súvislosti s tým vypracovať Akčný plán rozvoja vidieka, musí to byť plán práce, ktorý zabráni tomu, aby ministerstvá neraz protichodne pristupovali k tomu, čo potrebuje rozvoj územia.

Poďme riešiť problémy

Namiesto filozofovania je čas pohnúť sa. Potrebujeme odstupňovať kompetencie, lebo najmenšia dedina nemôže mať na pleciach tisíce úloh ako okresné, krajské alebo hlavné mesto. K tomu je potrebná aj systematická podpora medziobecnej spolupráce a definovanie ekonomického minima pre najmenšie obce.

Z hľadiska životného prostredia by sme na vidiek mali nazerať aj tak, že čističky odpadových vôd budú podporované aj tam, kde žije menej ako 2 000 obyvateľov a zavedením pojazdných predajní do mikroregiónov, ktoré tvoria tzv. potravinové púšte. Stále sme nedokázali využiť rozvojový potenciál pre zriadenie bioplynových a biometánových staníc v regiónoch. Pôdu je potrebné vnímať ako uhlíkovú vodnú banku krajiny. Ochrana pôdy, uplatňovanie protieróznej ochrany, podpora vodozádržných opatrení, šetrné agrotechnické postupy a širšie využívanie organických hnojív dokáže dlhodobo udržať a obnovovať produkčnú kapacitu pôdy. Pri realizácii vodozádržných opatrení v krajine a dopĺňaní nových krajinných prvkov a pri ich následnej starostlivosti o tieto krajinné prvky vzniká zamestnanosť vo všetkých regiónoch, katastroch miest a obcí, znižujú sa pritom riziká povodní a sucha.

Ďalej sa nepohneme ani bez pozemkových úprav a bez toho, aby sme začali využívať hnedé parky, namiesto výstavby na nových plochách. Zlepšenie systému údržby drobných vodných tokov a vodných tokov je ďalšia nevyhnutnosť. Správcom vodných tokov by mal zostať štát prostredníctvom SVP, š. p. Potrebné je však aspoň čiastočne decentralizovať údržbu vodných tokov, pretože štátny podnik nemá kapacity na údržbu celej riečnej siete. Podpora spolupráce farmárov, lesných hospodárov a obcí s cieľom spolupracovať pri zabezpečení spracovania a odbytu vlastnej produkcie, posilnení využívania miestnej produkcie a potravín pre domácnosti a verejné stravovanie je tiež doteraz nevyužitá šanca.

Agenda Živý vidiek

Agenda Živý vidiek poukazuje faktami, v dlhšom časovom slede, na problémy aplikačnej praxe, negatívne dosahy reformy verejnej správy, absenciu systematickej podpory medziobecnej spolupráce a chýbajúce riešenia pre komplexný a koordinovaný rozvoj územia s prihliadnutím na dostupnosť verejných služieb a obslužnosť územia ako kľúčové parametre výkonu kompetencií aj verejných služieb. Združenie miest a obcí Slovenska ju vypracovalo práve preto, lebo samosprávy cítia, že rezortizmus a dlhoročné problémy už netreba skloňovať, ale vyriešiť. Na ťahu dnes nie sú ľudia na vidieku, lebo tí trpezlivo čakajú. Samosprávy sú tiež pripravené. Štát musí pochopiť vážnosť situácie a presvedčiť takmer polovicu populácie, ktorá žije na vidieku, spolu s 96 % dedín, že vidiek bude konečne v centre pozornosti.

<< Späť k článkom